Traja zo štyroch Slovákov sú ochotní požičať rodine tisíce eur. Na bývanie aj 9 300 eur

Traja zo štyroch Slovákov sú ochotní požičať rodine tisíce eur. Na bývanie aj 9 300 eur
Traja zo štyroch Slovákov sú ochotní požičať rodine tisíce eur. Na bývanie aj 9 300 eur
14.5.2026 Spektrum

Finančné starosti sú najväčším narušiteľom rodinnej pohody na Slovensku naprieč sociálnymi skupinami.

Rodina však stále funguje ako finančná opora – pri bývaní, podnikaní aj nečakaných výdavkoch.

O väčšiu sumu by príbuzných požiadalo 71 % ľudí a 75 % by bolo ochotných niekomu z rodiny požičať. Horná hranica sumy, ktorú sme ochotní požičať, sa pohybuje okolo 7 400 eur. Pätina pôžičiek sa pritom vracia s komplikáciami. Vyplýva to z Veľkého prieskumu rodín 2026, ktorý pre finančný dom UNIQA realizovala agentúra NMS Market Research. 


Mohlo by vás zaujímať: UNIQA posilňuje vedenie: Kryštof Touška sa stáva členom predstavenstva a novým COO


Peniaze patria medzi najcitlivejšie témy slovenských domácností. Môžu byť zdrojom napätia, najmä ak chýbajú jasné dohody a otvorená komunikácia. Ekonomickú situáciu rieši podľa zistení UNIQA pri rodinnom stole až 76 % ľudí.

„Najčastejším spôsobom tvorby finančnej rezervy je na Slovensku sporiaci účet, ktorý využíva 67 % domácností. Výrazná časť respondentov si však časť úspor stále necháva doma v hotovosti. Podľa prieskumu to robí 44 % Slovákov, najmä domácnosti so strednými príjmami,“ vysvetľuje Lucie Urválková, finančná riaditeľka UNIQA a dopĺňa: „Hotovosť doma môže ľuďom dávať pocit kontroly, najmä v období neistoty. Držanie väčších súm doma v čase inflácie však peniaze reálne znehodnocuje a zároveň tento spôsob nechráni rodiny pred nečakanými výdavkami či krízovými situáciami.“

Keď blízkym požičiavame, cítime sa „za vodou“. Požičať si naopak chápeme ako zlyhanie

Ak finančná rezerva nie je poruke, Slováci sa často obracajú na svojich najbližších. O väčšiu sumu by niekoho z rodiny požiadalo 71 % ľudí. Požičať si od rodiny však podľa prieskumu chápeme ako vlastné zlyhanie. Ešte vyššia je ochota pomôcť – až 75 % Slovákov by bolo pripravených niekomu z rodiny požičať väčší finančný obnos.

Najčastejšie si členovia rodiny požičiavajú na nečakané výdavky, pri ktorom priemerná suma presahuje 2 200 eur. Druhým najčastejším dôvodom je bývanie, kde si Slováci požičiavajú priemerne najviac – až 9 300 eur.


Mohlo by vás zaujímať: Rast BMI Slovákov zvyšuje záujem o lieky na chudnutie. Experti varujú pred rizikami


Nasleduje chod domácnosti, podnikanie, kde sa priemerná suma pohybuje okolo 5 100 eur, potom vzdelanie, zdravotné náklady a dovolenka – s priemernými sumami medzi 1500 – 2100 eur.

„Najčastejším účelom pôžičiek v rodine sú nečakané výdavky, ktoré zvyčajne predstavujú nejakú nepríjemnú situáciu. Ak rodina nemá rezervu alebo poistenie, aj bežná porucha auta môže znamenať potrebu požičať si. Správne nastavené poistné krytie pritom môže rodine pomôcť zvládnuť finančný výpadok bez toho, aby zaťažovala rodinné vzťahy pôžičkami,“ hovorí finančná riaditeľka UNIQA Lucie Urválková

Rodinné pôžičky sa podľa respondentov prieskumu väčšinou vracajú. Bez problémov sa splatí približne 66 % z nich. Približne pätina sa však vracia s určitými komplikáciami.

„Najčastejšie sa pôžičky splatia neskôr alebo v inej sume, než bolo pôvodne dohodnuté. Ak k splateniu nedôjde, väčšinou nejde o odpustenie dlhu, ale o situáciu, keď dlžník splatenie odmietne,“ vysvetľuje analytik prieskumnej agentúry NMS Michal Mislovič.

Na Slovensku si najčastejšie požičiavajú súrodenci

Zaujímavý je aj pohľad na to, kto komu v rodine požičiava. Kým v Česku častejšie požičiavajú rodičia svojim deťom, na Slovensku sú najbežnejšie pôžičky medzi súrodencami. Týka sa to 47 % prípadov. V 32 % prípadov požičiavajú rodičia deťom a približne v tretine prípadov si peniaze požičiavajú rodičia od detí.

„Dáta ukazujú, že slovenské rodiny často fungujú ako prvá finančná pomoc v krízových situáciách. To je na jednej strane dôkaz silných vzťahov, na druhej strane však vidíme, že mnohé domácnosti fungujú bez dostatočnej rezervy a ochrany.

V čase ekonomickej neistoty budú práve schopnosť vytvárať rezervy, správne si nastaviť finančnú ochranu a plánovať dlhodobo rozhodovať o tom, ako odolné budú slovenské domácnosti voči budúcim krízam,“ uzatvára Rastislav Havran, CEO UNIQA.

Zdroj: UNIQA

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

Súvisiace články