Slovenky zarábali vlani v priemere o 260 eur menej ako muži. Kríza ich zasiahla viac ako mužov

V roku 2020 dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda mužov 1 460 eur, pričom priemerná hrubá mzda žien v percentuálnom vyjadrení predstavovala 82 % z priemernej hrubej mzdy mužov. Mzda žien sa nachádzala o 10 % pod celoslovenským priemerom, zatiaľ čo mzda mužov ho prevýšila o 9,5 %.

Zaujímavosťou je, že kým u mužov dosahujú prémie a bonusy v priemere 150 eur mesačne,  u žien je to len 84 eur. Pandémia koronavírusu pritom situáciu ešte zhoršila. Podľa odhadov Svetového ekonomického fóra sa okresal príjem žien od začiatku pandémie globálne o približne 7,5 percenta, v prípade Slovenska je to zhruba 6 %.

„Súčasná kríza verejného zdravia výrazne ohrozila ženy pracujúce v maloobchode, cestovnom ruchu i v reštauračných a pohostinských službách. Zasiahla aj slobodné matky, ktoré sú odkázané na jeden príjem a zatvorené školy, ktoré si vyžadovali plnú starostlivosť o deti, im okresávali financie. Štatisticky ovplyvňujú mimo krízy pomalší rast platov žien najmä vzdelanie a zastúpenie mužov a žien v jednotlivých nízko alebo vysoko príjmových ekonomických činnostiach a zamestnaniach,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Pod rozdiely v platoch sa podpisujú aj zakorenené predsudky o vhodnosti mužov a žien vykonávať určité práce či funkcie, postup v zamestnaní a participácia na vedúcich funkciách, materské či rodičovské povinnosti. Štatistický úrad SR poukazuje aj na to, že celkovú hrubú mesačnú mzdu ovplyvňuje aj celkové množstvo odpracovaných hodín a nadčasov najmä v súvislosti so starostlivosťou o deti.

To, že ženy častejšie pracujú v relatívne málo platených odvetviach, ako je starostlivosť, predaj alebo vzdelávanie, sa podieľa na približne tretinovom rozdiely v odmeňovaní. Naopak, v lepšie platených zamestnaniach v oblasti vedy, technológií či inžinierstva je veľmi vysoký podiel mužov (viac ako 80%). „Tretina žien obetuje kariéru kvôli rodine, u mužov je to len na úrovni štyroch percent. Z tohto dôvodu je viac žien vo vyššom veku ohrozených chudobou. Slovenky staršie ako 65 rokov majú o 8 percent nižšie dôchodky ako muži,“ doplnila Buchláková. 

Najvyššiu priemernú hrubú mesačnú mzdu mali v roku 2020 zamestnanci v informáciách a komunikácii, a to na úrovni 2 192 eur. Napríklad ženy na pozícii technik prevádzky informačných a komunikačných technológií zarobili v priemere 1172 eur, muži zarobili na rovnakej pozícii o viac ako 340 eur mesačne viac. Kým vývojár a analytik softvéru a aplikácií zarábal v priemere 2400 eur, ženy na rovnakej pozícii dostávali o 400 eur menej.

„Druhú najvyššiu priemernú hrubú mesačnú mzdu dosiahli zamestnanci vo finančných a poisťovacích činnostiach, konkrétne 2 026 eur. Na pozícii finančného špecialistu dostávali muži v priemere 2500 eur, ženy len približne 1900 eur. Priemerná hrubá mesačná mzda v priemyselnej výrobe prevýšila celoslovenskú priemernú hrubú mesačnú mzdu len o 6 eur. Medián hrubej mesačnej mzdy v sledovanej činnosti dosiahol 1 104 eur, medián za Slovensko bol 1 081 eur,“ doplnila Buchláková.

Najnižšie priemerné hrubé mesačné mzdy zarobili najmä zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (770 eur),v administratívnych a podporných službách (1 023 eur), v umení, zábave a rekreácii (1 078 eur) či v stavebníctve (1 133 eur). V ubytovacích a stravovacích službách 10 % zamestnancov nepresiahlo hrubú mzdu vyššiu ako 351 eur a len 10 % zamestnancov zarobilo viac ako 1 124 eur. Napríklad hotelový recepčný zarobil v priemere 985 eur, hotelové recepčné o 60 eur menej.

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sa zvyšujú s vekom.  Zatiaľ čo pri vstupe žien na trh práce je tento rozdiel pomerne nízky, v priebehu kariéry sa spolu s narastajúcimi požiadavkami rodinného života prehlbuje. Ženy preto aj menej usporia, menej investujú a v starobe im viac hrozí chudoba.