Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sú najohrozenejšou skupinou slobodné ženy a osamelí rodičia s jedným alebo viacerými nezaopatrenými deťmi do 14 rokov. Takíto ľudia nevedia vykryť neočakávané výdavky ako je napríklad oprava pokazenej práčky, dlhodobejšia PN či napríklad aj stratu zamestnania.
„Nie je prekvapením, že situácia sa zhoršuje v prípade slobodných rodičov, nakoľko ich dôsledky pandémie koronavírusu zasiahli najviac. Vlani až takmer 60 % osamelých žien či mužov s dieťaťom/deťmi žilo od výplaty k výplate. V prípade domácností s dvoma rodičmi a s dvoma deťmi je to približne 23 %. V prípade celoeurópskeho priemeru sa Slovensko nachádza približne v strede.
V rámci krajín V4 sme na tom v prípade neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom druhí najhorší po Maďarsku (35,7 %). V susednej Českej republike sa v takejto situácii ocitá 20 % obyvateľov. V Poľsku je to približne 25 percent ľudí,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Mnohí osamelí rodičia podľa Eurostatu pracujú v sektoroch, ktoré boli najviac ohrozené pandémiou koronavírusu. Ide väčšinou o ľudí, ktorí aj pred krízou pracovali za minimálku a majú u nás najvyššie zastúpenie v upratovacom a pomocom personále (25 %), v ubytovacích a reštauračných zariadeniach (16 %), v kultúre (16 %), osobných službách (16 %), poľnohospodárstve (15 %) a maloobchode (13 %).
Problémom sú u nás aj ľudia v dôchodkovom veku. Až polovica ľudí nad 65 rokov, ktorí navyše žijú sami, majú problém vykryť neočakávané finančné výdavky, ktoré sú v tomto prípade spojené najmä s vyššími výdavkami na zdravotnú starostlivosť. Podľa Eurostatu sú najväčším problémom v tejto kategórii napríklad doplatky na lieky alebo zvýšené výdavky na potraviny.
Kým 48 % slobodných žien čelí neschopnosti čeliť neočakávaným finančným výdavkom a mnohé čelia aj neschopnosti splácať svoje aktuálne finančné záväzky, rovnaký problém má 36 % mužov. Súvisí to s tým, že ženy počas života sú menej pracovne aktívne kvôli materstvu a majú v priemere približne o 20 % nižšie platy ako muži.
„Práve ekonomické dopady pandémie koronavírusu preverujú schopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom naprieč 27 krajinami EÚ. V prípade straty príjmu je predošlé šetrenie rozhodujúce. Práve preto je dôležitou súčasťou každej domácnosti finančný plán. Dôležité je pred jeho zostavením aspoň dva mesiace sledovať svoje výdavky a zapisovať si, na čo konkrétne sme minuli peniaze.
Pravidelným odkladaním aj menších súm je možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií alebo dlhodobejším sporením si pripraviť financie na konkrétne ciele ako vzdelanie detí či vylepšenie bývania,“ doplnila Buchláková.
Je niekoľko rád, ako si upratať v rodinnom rozpočte:
- Prehodnoďte svoje povinné mesačné platby
Rôzne poplatky za mobil, internet, penále či rôzne druhy predplatného vedia ukrajovať z mesačného rozpočtu. Častokrát máme nevýhodné zmluvy, ktoré by ste pravidelne v dvojročných intervaloch mali prehodnotiť. Ide napríklad aj o platby za mobil, kde viete ušetriť mesačne aj niekoľko desiatok eur. Preto je veľmi dôležitým krokom aj prehodnotenie výhodnosti finančných produktov, ako sú spotrebné úvery, hypotéka alebo poistky. Je potrebné zistiť, či rovnaké podmienky nie je možné získať v inej banke alebo poisťovni výhodnejšie. Je dobré sa zbaviť nevýhodných poistiek a sporení. S týmto vám vie pomôcť aj finančný sprostredkovateľ.
Nenechávajte peniaze na bežnom účte, kde sú okresávané o infláciu a v podstate sa pri súčasnom takmer nulovom úročení nezhodnocujú. Šetrite, ale nie systémom, že ušetrím to, čo mi na konci mesiaca zostane. Väčšinou nám nezostane nič. Ak sú napríklad mesačné výdavky domácnosti 1000 eur, výška finančnej rezervy by mala byť minimálne 6-tisíc eur. Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne 5-tich rokov. Ak je napríklad potrebné zvýšiť rezervu o 3-tisíc eur, malo by sa odkladať minimálne 50 eur mesačne.
- Šetriť sa dá aj z mála
Najdôležitejšie je jedno pravidlo, ktoré má na výsledok najvýraznejší vplyv – nezáleží až tak na výške príjmu ani na finančných možnostiach, ale najdôležitejšie je odložiť si peniaze na rezervu ako úplne prvú vec okamžite po výplate. Preto je dobré si nastaviť trvalý príkaz na finančnú rezervu na rovnaký deň v mesiaci, ako chodí výplata. Väčšinou si Slováci odkladajú až na konci mesiaca, ale zvyčajne im už nezostane nič. Šetriť sa dá aj 10 eur mesačne. Vo všeobecnosti je odporúčaná hranica minimálne 10 % z celkového príjmu domácnosti. Spojenie „nemám z čoho” je často o našom nastavení v hlave.
- Spontánne nákupy sú rizikom
Priemerný Slovák minie na zbytočnosti 65 eur mesačne. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani minuli Slováci desiatky eur „navyše“ na nepotrebné elektronické vychytávky, oblečenie či kozmetiku. Pritom až 40 percent z toho, čo nakúpime, vyhodíme. Podľa prieskumov podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nepotrebujeme. Pritom len na potraviny minieme ročne mimo nákupného zoznamu približne 2 300 eur. Často tak míňame peniaze aj za potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby a potom ich vyhadzujeme.
- Výdavky je potrebné si rozdeliť
Máme tu fixné výdavky, ktoré platíte každý mesiac, napríklad náklady na bývanie, energie, splátka hypotéky, poistenie, sporenie, ale aj strava, tankovanie a podobne. Potom sú tie variabilné, ktoré nevyhnutne nepotrebujete – ako záľuby, kultúrne podujatia, či výlety. V prípade, že vaše výdavky prevyšujú príjmy, treba začať okamžite konať, snažiť sa dostať výdavky pod kontrolu a znížiť ich na úroveň príjmu. Pokiaľ to nie je možné, tak je potrebné hľadať riešenie, ako vykryť mesačný schodok na niekoľko mesiacov dopredu.
- Veľké úspory na energiách
Je niekoľko tipov, ako na energiách ušetriť. Napríklad zníženie teploty v domácnosti, jej prispôsobenie účelu miestnosti (v spálni nemusí byť tak teplo, ako v obývacej či detskej izbe), vypínanie kúrenia pri odcestovaní, vypínanie spotrebičov namiesto ponechávania v stand-by móde, výmena žiaroviek za úspornejšie, využívanie termostatických ventilov na radiátoroch, ktoré udržiavajú teplotu v miestnostiach podľa ich nastavenia.
- Dôležitosť sporenia
Na krízové situácie treba myslieť skôr ako nastanú. Dlhodobá rezerva sa volá preto dlhodobá, lebo sa tvorí viac rokov. To znamená, že aj malá suma môže časom narásť na slušnú rezervu. Nízkopríjmovým skupinám ľudí stačí odkladať 10 eur mesačne bokom. Vo všeobecnosti je odporúčaná hranica minimálne 10 % z celkového príjmu domácnosti.
Odporúča sa mať finančnú rezervu vo výške minimálne 6-tich mesačných výdavkov, ideálna suma je 6 až 12 mesačných výdavkov. Ak sú napríklad mesačné výdavky domácnosti 1500 eur, výška finančnej rezervy by mala byť minimálne 9000 eur. Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne 5-tich rokov. Ak napríklad je potrebné zvýšiť rezervu o 3000 eur, malo by sa odkladať minimálne 50 eur mesačne.
Najdôležitejšie je jedno pravidlo, ktoré má na výsledok najvýraznejší vplyv - nezáleží až tak na výške príjmu ani na finančných možnostiach, ale najdôležitejšie je odložiť si peniaze na rezervu ako úplne prvú vec okamžite po výplate. Preto je dobré si nastaviť trvalý príkaz na finančnú rezervu na rovnaký deň v mesiaci, ako chodí výplata.
Komentáre
Pridať komentár