Kľúčovým záverom tohtoročnej štúdie je zistenie, že postupné naštartovanie rastu finančných aktív po svetovej finančnej kríze, ktorého sme boli svedkom v predchádzajúcich rokoch sa minulý rok zastavilo, keďže finančné aktíva celosvetovo na obyvateľa narástli len o 0,6 percenta, zatiaľ čo v rokoch 2009 a 2010 rástli o viac ako 7,8, respektíve 9,7 percenta.

Tento negatívny vývoj je spôsobený primárne nízkym rastom hrubých finančných aktívⁱⁱ. Hoci sa métu 100 biliónov eur podarilo v roku 2011 prekonať, a to najmä pre slabé euro, rast globálnych finančných aktív domácností na 103,3 biliónov eur znamenal rast len o 1,6 percenta a na obyvateľa len 0,8 percenta. „Je zjavné, že neistota, nízke úrokové sadzby a kríza eura zanechali stopu na vývoji finančných aktív,“ hovorí Michael Heise, hlavný ekonóm v Allianz SE. „Sporitelia znášajú dôsledky toho, že zatiaľ nenastal žiadny pokrok v reorganizácii finančných trhov a v riešení krízy eurozóny.“

Navyše, ak sa obzrieme späť, začína byť zjavné, že sporitelia čelia nepriateľskému prostrediu pre sporenie už dlhšiu dobu. Od roku 2000, hrubé finančné aktíva na obyvateľa rastú v priemere o 3,1 percenta ročne, čo je viac menej identické s mierou rastu inflácie počas rovnakého obdobia. Inými slovami, sporitelia nie sú schopní celosvetovo dosiahnuť reálny rast úspor už viac ako 11 rokov. „A to je poriadnym vytriezvením z optimistických prognóz,“ hovorí Heise.

Slovenské domácnosti s vysokým dlhom

V minulom roku zaznamenali domácnosti na Slovensku veľký nárast čistých finančných aktívⁱⁱⁱ na obyvateľa o 16,7 percenta. Avšak, ak sa na ich vývoj pozrieme z dlhodobejšej perspektívy, slovenský rast čistých finančných aktív na obyvateľa (priemerná ročná miera od roku 2000 je -2,6 percenta) je pomerne skľučujúci, najmä v porovnaní s priemerom v regióne strednej a východnej Európy (+11,6 percenta). Tieto zlé výsledky majú korene najmä v rapídnom náraste dlhu domácností.

V globálnom porovnaní je Slovensko na 41. mieste v rebríčku s priemernou hodnotou čistých finančných aktív 1938 eur na obyvateľa. Hrubé finančné aktíva slovenských domácností dosahujú výšku 8156 eur, avšak vysoká zadlženosť ich zráža pod priemer regiónu. Tento rebríček vedie Švajčiarsko (čisté finančné aktíva na obyvateľa vo výške 138 062 eur) už dlhé roky, na druhom a treťom mieste sa nachádzajú Japonsko a Spojené štáty.

Vďaka kríze sme v zadlžovaní opatrnejší

Globálne domácnosti preukazujú od vypuknutia finančnej krízy disciplinovanejší prístup k dlhom. Svetový dlh narástol v roku 2011 opäť len mierne, o 2,2 percenta, čo je omnoho pomalšie ako rast nominálneho ekonomického výkonu. Výsledkom je, že svetová miera dlhu (záväzky ako percento globálneho HDP) sa znížila o 2,5 percenta na 67 percent. V rokoch, ktoré predchádzali kríze, sa rast svetového dlhu pohyboval na úrovni 8 percent, s celkovou mierou zadlženia takmer 72 percent.

Konzervatívny prístup k investíciám

Okrem väčšej dlhovej disciplíny, vývoj svetových finančných aktív v období po kríze charakterizuje aj iný fenomén. Pretrvávajúca túžba domácností hľadať útočisko v bezpečných investíciách, pričom z tohto trendu najviac profitujú banky, a to aj napriek kríze, v ktorej sa nachádzajú. Počas posledných štyroch rokov sa bankové vklady ukázali ako najrýchlejšie rastúca trieda finančných aktív. Len za minulý rok sporitelia celosvetovo zvýšili svoje bankové vklady o viac ako 6 percent na približne 2 bilióny eur. To znamená, že podiel aktív portfólia uloženého v bankových depozitoch sa zvýšil o 5,5 percenta od roku 2007 na 32,8 percenta.

Súčasne sa však znížil podiel cenných papierov o 6,5 percenta na 34,6 percenta. „Toto je z makroekonomického pohľadu problematické,“ hovorí Heise. „Pokiaľ bude takéto správanie sporiteľov pokračovať, negatívne dôsledky nízkych úrokových sadzieb sa ešte zosilnia, keďže budú smerovať k nízko rizikovým a krátkodobým investičným formám, pričom nízke výnosy vyvolajú potrebu väčších úspor na starobu. A taktiež menej dlhodobého kapitálu bude znamenať menej prostriedkov v snahe čeliť výzvam – od klimatických zmien až k demografickým trendom.“

Stredná trieda vzniká najmä v chudobných krajinách

Štúdia „Allianz Global Wealth Report“ rozdeľuje krajiny v rebríčku do troch skupín, na bohaté krajiny (finančné aktíva na obyvateľa sú vyššie ako 28 600 eur), na stredne bohaté krajiny (finančné aktíva na obyvateľa sú vyššie ako 4500 eur) a málo bohaté krajiny (finančné aktíva na obyvateľa sú menšie ako 4500 eur). Ak sa však na domácnosti pozrieme z globálneho pohľadu, v roku 2011 patrilo celosvetovo 720 miliónov obyvateľov k strednej triede, čo znamená, že ich počet sa od roku 2000 takmer zdvojnásobil. Táto skupina tak zahŕňa približne 15 percent populácie analyzovaných krajín.

Tento nárast strednej triedy je spôsobený najmä rastom bohatstva domácnosti v skupine málo bohatých krajín. Až 355 miliónov členov svetovej strednej triedy pochádza práve zo skupiny krajín s najmenšími finančnými aktívami na obyvateľa. „V globálnom porovnaní, viac a viac domácností participuje na svetovom bohatstve. A títo ľudia už nepochádzajú z typických prosperujúcich regiónov, ale z rýchlo sa rozvíjajúcich krajín najmä v Ázii. Táto skutočnosť zásadne zmení tvár svetových finančných trhov financií a produktov v nasledujúcich rokoch,“ dodáva Heise.

---

i Štúdia je založená na dátach z 52 krajín, ktoré predstavujú 93 percent globálneho HDP a žije v nich 69 percent svetovej populácie.

ii Hrubé finančné aktíva zahrňujú hotovosť, bankové účty, cenné papiere a investičné účty, ktoré môžu byť konvertované za hotovosť. Nezahŕňajú nelikvidný fyzický majetok, ako je napr. auto, dom či šperky.

iii Čisté finančné aktíva vzniknú, ak od hrubých finančných aktív odpočítame výšku dlhu.

Allianz