Nadnárodná spoločnosť Coface Grécku predpovedá tento rok rast HDP 2,3 %. No rizikový rating firemného sektora v krajine (teda nie krajiny ako takej) stanovila na C, čo je známka pre vysoký stupeň úverového rizika medzi firmami (schopnosť splácať si pohľadávky). Najnovšie víťazstvo ľavicovej strany Syriza v gréckych parlamentných voľbách totiž nielenže poslalo výnosy desaťročných gréckych dlhopisov nad 10 %, ale zreálnilo riziká pre krajinu aj Európu, vrátane odchodu Grécka z eurozóny.
Zacyklené v neistote
„Prvým rizikom je, že krajina vstúpila do obdobia politickej neistoty. Syriza má podporu strany Nezávislí Gréci. No táto populistická pravicová strana má len veľmi málo spoločných bodov s programom Syrizy. Nový premiér sa pritom bude musieť snažiť získať parlamentnú väčšinu na voľbu nového prezidenta,“ konštatuje analytik Coface Jean-Louis Daudier.
Syriza presadzuje zrušenie úsporných opatrení a odpísanie väčšiny verejného dlhu. Jej program je postavený na viacerých pilieroch, ako zastavenie humanitárnej krízy sociálnou politikou, znovu naštartovanie ekonomiky a podpory daňovej spravodlivosti, nastavenie národného plánu na podporu zamestnanosti, transformovanie politického systému na prehĺbenie demokracie. „Kým náklady na tento plán odhaduje Syriza na 11,4 miliardy eur, čo je 6 % HDP, ministerstvo financií hovorí o viac ako dvojnásobnej čiastke, teda 27,2 miliardy eur, čo je 14 % HDP,“ spresňuje Daudier. Syriza sa už zaviazala zvýšiť minimálnu mzdu, reštrukturalizovať súkromné dlhy v bankách, ustúpiť v reformách na trhu práce a zvýšiť financovanie zo strany štátu.
Účet príde už tento rok
Druhým rizikom je podľa Coface neistota ohľadom výsledkov rozhovorov Syrizy s medzinárodnými veriteľmi. „Rozhovory budú ťažké a časovo náročné, hoci Syriza pravdepodobne bude nútená zjemniť svoj postoj,“ hovorí Daudier. „Európska komisia je pripravená znovunastaviť splátkový kalendár, no určite nepôjde o rozsiahle odpisy, ktoré budú musieť nakoniec znášať európski daňoví poplatníci,“ podotýka. Medzinárodní veritelia sú podľa neho pripravení po rokovaniach schváliť menej záväzný program podpory (pokiaľ ide o podmienky) ako je ten súčasný, no sú proti zmene politiky reforiem.
„Splácanie verejného dlhu môže byť tiež problematické, kým sa nedosiahne dohoda s oficiálnymi veriteľmi. Napriek zosekaniu dlhov súkromnej sfére v marci 2012 a tomu, že krajiny eurozóny v ostatných rokoch súhlasili so značným znížením úrokových platieb a predĺžení splátok, vládny dlh zostáva neudržateľný (v súčasnosti predstavuje 175 % HDP),“ upozorňuje Daudier. Haircut by malo vykompenzovať zvýšenie dlhu voči veriteľom z verejného sektora. Aj preto krajiny eurozóny (či už priamo alebo prostredníctvom EFSF), MMF a ECB v súčasnosti držia takmer 80% gréckeho vládneho dlhu.
Tento dlh sa bude ťažko v nasledujúcich rokoch znižovať ako podiel na HDP kvôli nedostatočnému ekonomickému rastu krajiny a ťažkostiam v pokračovaní primárneho rozpočtového prebytku. Skutočné dlhové bremeno zvyšuje aj inflácia. „Pre Grécko je nevyhnutné, aby dostávalo naďalej finančnú podporu. Inak nebude schopné splatiť tento rok 16 miliárd eur za dlhopisy a pôžičky,“ naznačuje Daudier. Ďalší vrchol bude zdolávať v roku 2019, kedy má splatiť 13,6 miliardy eur. Úrokové platby, ktorých splatnosť Grécku krajiny eurozóny odložili, treba splatiť v roku 2023.
Kedy by nastal „grexit“
„Najhorší scenár by bol, ak by bolo Grécko donútené vystúpiť z eurozóny. Hoci európske zmluvy nepočítajú s možnosťou odchodu štátu z eurozóny, môže sa tak stať. Ak Syriza nepristúpi k žiadnym ústupkom, eurozóna môže zvážiť prerušenie akejkoľvek finančnej pomoci a ECB zastaví požičky bankám. V dôsledku prudkého zníženia hotovosti nebude mať grécka vláda inú možnosť, ako začať tlačiť drachmy. Čo bude de facto znamenať odchod Grécka z eurozóny. Tento scenár sa však nateraz javí ako nepravdepodobný, pretože by bol prekážkou pre eurozónu a vytvoril by sa nebezpečný precedens,“ upozorňuje analytik Coface Jean-Louis Daudier.
Coface
Komentáre
Pridať komentár