Rastúca priepasť v peňaženkách Slovákov: kým väčšina platí načas, menšina sa topí v dlhoch

Avšak časť spotrebiteľov, ktorí s platbami meškajú, čelí vážnejším a systematickejším problémom než kedykoľvek predtým. Vyplýva to z prvých publikovaných výsledkov prieskumu European Consumer Payment Report (ECPR) 2025 spoločnosti Intrum.

„Náš prieskum ukazuje, že Slováci sa v správe peňazí za posledné roky citeľne zlepšili. Upratali si výdavky, tvoria si núdzový fond a posilnili platobnú disciplínu. Za zlepšenými číslami sa však vynára aj rastúce napätie. Každá piata slovenská domácnosť zápasí s nedostatkom a viac ako polovica z nich priznala, že s platbami mešká chronicky,“ informuje Martin Musil, výkonný riaditeľ Intrum Slovakia.

Zlepšené výsledky nie sú dôvodom na oslavu – naopak, je tu dôvod na alarm

Platobná disciplína Slovákov sa zlepšuje. 8 z 10 (81 %) spotrebiteľov platí svoje účty načas, čo je o 10-percentuálnych bodov viac ako vlani a jeden z najlepších výsledkov v Európe (3. miesto v rebríčku sledovaných krajín).

Za povzbudivými číslami sa však skrýva nová forma finančnej nerovnosti

Medziročne sa takmer strojnásobil počet osôb, ktoré majú problém splácať svoje dlhy (2025: 11 %; 2024: 4 %).

Súčasne každý piaty Slovák (19 %) mešká s platbami, pričom viac ako polovica z nich (54 %) mešká pravidelne. Ide o desaťnásobný medziročný nárast opakovaných neplatičov a zároveň najhorší výsledok od roku 2019.

Vnímame tu výrazné riziko, nakoľko práve tieto dve skupiny sa prepadávajú do čoraz hlbších problémov. Uvádzame aj ďalšie varovné výsledky:

V priemere každý piaty Slovák (20 %) nemá istotu, že dokáže riadne zabezpečiť svoju rodinu. Medzi ľuďmi, ktorí majú problém splácať svoje dlhy, však tento podiel stúpa až na 68 %. Súčasne 21 % Slovákov by nezvládlo uhradiť nečakaný výdavok vo výške 400 eur. V skupine ľudí nezvládajúcich svoje záväzky je to až 80 %.

Varovným znakom je aj príčina omeškaní

Kým ešte vlani väčšina súvisela so zábudlivosťou a nepozornosťou, dnes dominuje oveľa vážnejší dôvod – nedostatok financií. Tento problém uvádza 44 % Slovákov, čo je viac než dvojnásobný nárast oproti roku 2024 (19 %).

Mohlo by vás zaujímať: Aj malý dron môže spôsobiť veľké škody: Rekreačné drony kryje poistenie domácnosti

Znepokojujúce je aj to, že nedostatok peňazí zasahuje už aj ľudí s vyššími príjmami – tento dôvod priznalo až 41 % z nich, kým vlani to bolo len 15 %.

Rozdiely sú viditeľné aj naprieč vekovými skupinami. Najmladšia generácia (Z) dospelých má najviac problémov s platobnou disciplínou – len 70 % z nich platí účty načas, zatiaľ čo medzi najstaršími „Boomermi“ je to až 91 %. Tí, ktorí udávajú problem platiť svoje dlhy označuje ako hlavný problem nečakané výdavky a núdzové situácie.

Finančný tlak sa mení na psychickú záťaž

Hoci sa časť domácností po náročných rokoch dokázala zotaviť, mnohé iné bojujú o prežitie – ticho, ale každodenne. Ich príbeh by sa v záplave dobrých čísel nemal stratiť.

Rastúce životné náklady trvalo zhoršili finančnú pohodu 43 % obyvateľov, čo sa priamo premieta do psychického zdravia. Tretina Slovákov (32 %) priznáva, že správy o ekonomickej nestabilite v nich vyvolávajú úzkosť a znepokojenie.

Mohlo by vás zaujímať: Pokusy o podvody v UNIQA SK vzrástli o 40 %, uchránená hodnota stúpla o 83 % na 1,43 mil. eur.

Takmer polovica Slovákov (44 %) neverí, že sa im v živote podarí finančne posunúť dopredu – bez ohľadu na to, ako tvrdo pracujú či šetria. Hoci ide o mierne medziročné zlepšenie, takýto podiel nedôvery je varovným signálom, že optimistické priemery zakrývajú hlboké obavy veľkej časti spoločnosti. U rizikových skupín uvedujeme výrazne vyššiu záťaž, ktorá je u skupiny, ktorá má problém vysporiadať svoje dlhy dokonca až dvojnásobná (88 %).

„Celkové dobré čísla platobnej disciplíny nesmú zakryť rastúcu finančnú priepasť. Stredná trieda, donedávna opora ekonomiky, začína strácať rezervy a pociťuje napätie. Ľudia s nízkymi príjmom a mladí dospelí majú problémy vysporiadať sa so svojimi dlhmi. Skutočná prosperita spoločnosti sa nemeria len včasnými platbami, ale aj tým, ako sa darí ľuďom, ktorí balansujú na hrane. Potrebujeme férovú komunikáciu, cielenú pomoc a vzdelávanie. Rýchle a praktické riešenia môžu posilniť tieto zraniteľné rizikové skupiny a zabrániť, aby sa krehký pozitívny trend nezmenil na trvalú spoločenskú priepasť,“ dodáva na záver Martin Musil.