Od roku 1912, keď sa potopil v tom čase gigantický parník Titanic, sa bezpečnosť námornej dopravy radikálne zvýšila. Dnes je v Európe štvrtým najbezpečnejším spôsobom prepravy cestujúcich, hneď po autobusoch, vlakoch a lietadlách.
„Na lodi ste z hľadiska smrteľných nehôd v omnoho väčšom bezpečí ako v aute, na motorke či dokonca na chodníku,“ píše sa v štúdií skupiny Allianz, ktorá sa zaoberá bezpečnosťou námornej dopravy od čias Titanicu až po Costa Concordiu.
Klesajúcemu počtu nehôd na vode sa tešia práve poisťovne, ktoré v rokoch pred prvou svetovou vojnou museli počítať so stratami v jednom zo sto prípadov.
O storočie neskôr je tento pomer takmer sedemnásobne priaznivejší, keď k škodám dochádza len pri jednej zo 670 lodí.
Trpaslík Titanic
Na jednej strane rastúca bezpečnosť znie ako dobrá správa, čo však aj napriek tomu kazí pracovníkom poisťovní spánok , je samotná veľkosť lodí. Legendárny Titanic je totiž hodnotou aj rozmermi, v porovnaní so súčasnými plavidlami, len trpaslíkom.
Dnešné zaoceánske výletné plavidlá dokážu na svojej palube previezť viac ako šesťtisíc cestujúcich, v porovnaní s približne 2,5-tisícovou kapacitou legendárnej lode.
Ešte extrémnejší nárast zaznamenala oblasť nákladných lodí (viď obrázok pod textom). Celkovo sa po moriach sveta v roku 2010 plavilo asi 100-tisíc lodí, ktoré boli schopné previezť takmer jednu miliardu ton nákladu. A práve rastúci dopyt tlačí na väčšie kapacity a rozmery lodí. Námorný obchod sa pritom len od roku 1970 strojnásobil na 8,4 miliardy ton.
Podobný trend hlási aj preprava pasažierov. V minulom roku služby lodnej dopravy využilo 19,2 milióna cestujúcich. O tri roky sa toto číslo má vyšplhať až na 22 miliónov.
Na vine je najčastejšie človek
A podobne ako v prípade Titanicu, aj dnes platí pravidlo, že za väčšinu tragických nehôd a škôd v námornej doprave nesie zodpovednosť človek.
„Viac než 75 percent námorných strát sa dá pripočítať na vrub širokej škále ľudských zlyhaní, ako je únava, zlé vyhodnotenie rizík či nedostatky v odbornej príprave posádky,“ píše sa v štúdií.
A to nie je všetko, s čím musia poisťovne počítať. Medzi staronové hrozby sa radia aj prepady lodí pirátmi. Pri pobreží Afriky, a najmä Somálska, v minulom roku zaútočili na 28 plavidiel a spôsobili škody za sedem miliárd dolárov.
Novou hrozbou sú aj námorné cesty bližšie k polárnemu kruhu, ktoré sa otvárajú vďaka globálnemu otepleniu. Extrémne nepriaznivé prostredie a vyššia frekvencia kolízií s ľadovcami tak opäť ohrozuje zlepšujúce sa štatistiky.
Najväčšou hrozbou však aj napriek výpočtu ostáva oheň na palube – či už osobných alebo nákladných lodí.
Poistenie lode aj na Slovensku
Slováci síce vlastné more nemajú, no aj im ponúkajú poisťovne možnosti poistiť sa v oblasti námornej dopravy. Ide o poistenie malých plavidiel, ktoré musia mať zo zákona, podobne ako autá, vlastné povinné zmluvné poistenie. V ponuke sú však aj havarijné poistky či poistenie proti spôsobenej škode.
„Pri poistení lode nezáleží na tom, či ide o VIP alebo inú loď, vždy ide o individuálne poistenie, ktoré závisí od jej typu a hodnoty, roku výroby, územného rozsahu poistného krytia, účelu použitia a podobne,“ uviedla pre Aktuálne.sk Margaréta Nosáľová z poistovne Generalli Slovensko.
V posledných rokoch sa medzi Slovákmi rozmohlo aj aktívne dovolenkovanie v podobe plachtenia v Stredozemnom mori. Ani na takýchto výletoch „s partiou“ však nemusia cestovatelia niesť všetky riziká na vlastnom chrbte. Môžu si ich jednoducho zahrnúť do cestovného poistenia.
"V prípade, že klienti budú v zahraničí vykonávať nejaký šport, je potrebné poistiť sa v rizikovej skupine Šport. Poistenie sa v takomto prípade vzťahuje na rizikové športy, medzi ktoré patrí aj
jachting, plachtenie, wakeboarding, vodné lyžovanie či vodný paragliding,“ vysvetlila Judita Smatanová z Poisťovne Union.
Komentáre
Pridať komentár