Prípad Rapid life je podľa NBS ojedinelý, poistný sektor je stabilný

„Pokiaľ ide o slovenský poistný trh, tak na ňom dlhodobo pôsobia poisťovne 10 až 20 rokov a sú stabilné. Neexistuje žiadny dôvod na to, aby sa klienti obávali, že tieto poisťovne môžu zlyhať. Zlyhanie Rapid life považujem za výnimočnú situáciu v rámci slovenského poistného sektora," skonštatoval výkonný riaditeľ Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS Vladimír Dvořáček.

Klienti Rapid life sú však v nevýhodnej pozícii. V poistnom sektore chýba garančná schéma ako v prípade bankového sektora, kde existuje Fond na ochranu vkladov. Jeho úlohou je v prípade problémov poskytovať finančnú náhradu klientom za nedostupné vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk. Vklady sú chránené jednotne do výšky 100.000 eur.

„Na úrovni Európskej únie (EÚ) sa neprijala harmonizovaná úprava, ktorá by prikazovala vytvoriť garančné schémy v oblasti poisťovníctva. A to z viacerých dôvodov. Poisťovníctvo sa delí na niekoľko odvetví. My napríklad nepovažujeme za dôvod, aby takáto schéma bola pre neživotné poistenie. Ale otázka garančnej schémy v oblasti životného poistenia je iste témou na diskusiu," myslí si Dvořáček.

Podľa Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) však nie je zmysluplné uvažovať o zavedení takejto schémy, keďže po 1. januári 2016 začal platiť nový zákon o poisťovníctve. Ten zaviedol veľmi prísne pravidlá pre vykazovanie solventnosti poisťovní podľa smernice Solvency II.

Ako vysvetlila generálna riaditeľka SLASPO Jozefína Žáková, týmto zákonom sa zaviedol harmonizovaný rizikovo orientovaný režim dohľadu a kapitálových požiadaviek pre poisťovne a zaisťovne pôsobiace v členských krajinách EÚ.

„Z pohľadu klientov, akcionárov aj dohľadu priniesla táto nová právna úprava vyššiu mieru ochrany pred možným krachom poisťovne. Zaviedla zároveň viac povinností a vyššiu mieru transparentnosti ohľadom riadenia rizík poisťovní," priblížila Žáková.

Preto by asociácia snahu slovenských alebo európskych regulátorov o vytvorenie ďalších schém na ochranu klientov považovala za popretie regulácie podľa smernice Solvency II, ktorá sa pripravovala niekoľko rokov.

„Navyše by to mohlo podporiť morálny hazard manažmentov poisťovní, na ktorý by sa museli vo svojom poistnom poskladať poistení. Dohľadové inštitúcie majú teraz v rukách veľmi rozsiahle a efektívne prostriedky na zamedzenie možnosti krachu poisťovne," myslí si Žáková.

Akékoľvek garančné schémy by sa podľa nej teoreticky mohli týkať iba rezervotvorných životných poistení, pri ktorých poisťovniam vznikajú záväzky splatné až po dlhšom časovom období. „Avšak požiadavky na kapitál poisťovní, ktoré po novom už nie sú statické, ako tomu bolo v minulosti, zohľadňujú špecifický rizikový profil každej poisťovne a ich splnenie treba dohľadu pravidelne preukazovať, eliminuje možné problémy aj s týmito poisteniami," vysvetlila.

Podľa SLASPO má dohľad práve vďaka prijatiu Solvency II aj bez zavedenia garančných fondov dostatok informácií a nástrojov, aby včas odhalil prípadné chyby manažmentov poisťovní a zabránil možnému negatívnemu vplyvu na klientov.