Australian Centre for Financial Studies a konzultačná spoločnosť Mercer vydávajú každý rok správu Melbourne Mercer Global Pensions Index Report. Jej najnovšie vydanie rozdeľuje krajiny podľa dôchodkového systému do niekoľkých kvalitatívnych skupín. Za dve krajiny s najlepším dôchodkovým systémom považuje Dánsko a Holandsko.
O niečo horšie, avšak stále vysoko kvalitné dôchodkové systémy má Austrália, Švédsko, Švajčiarsko, Fínsko, Kanada, Čile a Veľká Británia. Slovensko ako skúmaná krajina v tejto správe nefiguruje. Nefandime si však, že by sme sa v prípade nášho zaradenia do nej umiestnili medzi spomínanými krajinami.
Veľká Británia
Systém stojí na dvoch základných častiach: základný (štátny) dôchodok je pre všetkých rovnaký (flat-rate). Dopĺňa ho dôchodok, ktorý závisí od výšky príjmov (earnings-related additional pension). Oba dôchodky zvyšuje široká paleta dostupných zamestnaneckých a súkromných dôchodkov.
Dôchodkový vek: v rokoch 2018-2020 by mal dosiahnuť 66 rokov s výhľadom až na 68 rokov v roku 2046.
Štátny dôchodok: rovnaký pre všetkých (vlani cca 116 GBP týždenne), podmienkou je platenie príspevkov minimálne 30 rokov, inak sa flat rate state pension alikvotne znižuje.
Doplnkový dôchodok: závisí priamo od priemerných príjmov jednotlivca počas aktívneho života. Uvažuje sa o možnosti vystúpiť z neho v prípade, že si človek platí aj súkromný dôchodok.
Zamestnanecké dôchodky: do roku 2018 by mali byť povinné pre všetkých občanov s príjmami nad určitou hranicou (cca 8 000 GBP ročne), zamestnávatelia by mali zabezpečiť účasť každého zamestnanca. Na tento účel vláda zriadila špeciálny dôchodkový fond (National Employment Savings Trust - NEST).
Súkromné dôchodky: jeden z najrozvinutejších dôchodkových trhov. Súkromný pilier zahŕňa životné poistenia, sporiace schémy či klasické dôchodkové fondy (často spravované práve poisťovňami).
Začiatkom roka 2015 sa zaviedla možnosť narábať s dôchodkovými úsporami podľa uváženia sporiteľa (pension freedom), avšak iba vtedy, ak príslušný dôchodkový správca túto možnosť klientovi ponúkne. Obyčajne je možné vybrať 25 percent úspor bez sankcie (zvyšok sa pri výbere „na ruku“ výrazne zdaňuje), bežný spôsob výplaty sú anuity. Ich popularita v ostatných rokoch klesá, keďže ich relatívna miera (anuity rate) sa vplyvom predlžujúcej sa strednej dĺžky dožitia znižuje.
Austrália
Systém stojí na troch základných pilieroch: štátny garantovaný dôchodok financovaný z daňových príjmov a tzv. superannuation program – jednak zamestnanecký, a jednak súkromný. Súčasťou systému sú aj iné súkromné úspory.
Dôchodkový vek: 65 rokov (s výhľadom zvýšenia na 67 rokov do roku 2023), pri programoch superannuation je možné čerpať dôchodok po dovŕšení 55 rokov (má sa zvýšiť na 60 rokov).
Štátny dôchodok: výpočet sa uskutočňuje testovacími modelmi naviazanými na priemerný príjem. Vypláca sa dvojtýždenne, momentálna výška je niečo nad 800 AUD. Silný je dôraz na dlhodobú udržateľnosť a vyrovnané hospodárenie. Dôchodok sa raz za dva roky zvyšuje v závislosti od miery inflácie.
Superannuation: do schémy povinne prispievajú zamestnávatelia a dobrovoľne aj zamestnanci. Dôchodkové fondy spravuje sám zamestnávateľ, príslušný zväz, aso- ciácia či finančná inštitúcia. Pri vyplácaní sa preferuje anuita, avšak ľudia nemajú povinnosť kúpiť si ju – bežné sú preto výbery „na ruku“ (lump sum) či postupný výber (drawdown).
Súkromné dôchodky: široká škála produktov (poisťovne, penzijné fondy, asset manažmenty atď.). Dlhodobo je tu silný dôraz štátu na dobrovoľné zabezpečovanie na dôchodok, podporované daňovými úľavami aj dlhodobou kampaňou.
V súvislosti s nepovinným anuitizovaním úspor v zamestnaneckom dôchodkovom pilieri a s masívnymi výbermi lump sum prebieha diskusia o udržateľnosti takéhoto systému a zavedenia (aspoň čiastočnej) povinnosti premieňať úspory na anuity. Diskusia je teda podobná tej vo Veľkej Británii, iba v opačnom garde.
Dánsko
Vyplácajú sa štátne dôchodky s doplnkovým prvkom. Zamestnanecké dôchodky sú súčasťou kolektívnych zmlúv a sú povinné. Systém dopĺňajú súkromné dobrovoľné príspevky občanov.
Dôchodkový vek: 65 rokov s výhľadom zvýšenia na 67 rokov do roku 2022.
Štátny dôchodok: vo výške asi 5 800 DKK sa vypláca za predpokladu platenia príspevkov 30 rokov (inak sa alikvotne kráti). Dôchodok sa čiastočne znižuje, ak mal človek vyššie príjmy, a naopak, pre nižšie príjmové skupiny štát vypláca k štátnemu aj dodatočný dôchodok – je však potrebné preukázať absenciu dostatočných dôchodkových úspor.
Zamestnanecké dôchodky: povinné, pokrývajú približne 90 percent všetkých zamestnancov. Financovanie závisí od dohody príslušných sociálnych partnerov (momentálne medzi deviatimi a 17 percentami hrubých príjmov). Vyplácajú sa zvyčajne formou anuity, avšak niektoré dôchodkové fondy umožňujú aj výber lump sum. Druhým systémom je ATP, ktorý je tiež naviazaný na zamestnanie, avšak príspevky sa platia formou pevnej sumy a podľa počtu odpracovaných hodín, poskytuje dodatočný zamestnanecký dôchodok.
Súkromné dôchodky: vzhľadom na silné postavenie zamestnaneckých schém nehrajú klasické dobrovoľné súkromné dôchodky takú podstatnú úlohu ako
v anglosaských krajinách.
Holandsko
Systém má oficiálne dve zložky: štátny základný dôchodok a zamestnanecké dôchodky.
Dôchodkový vek: 65 rokov (postupne sa zvyšuje na 67 rokov – do roku 2023).
Štátny dôchodok: má formu flat-rate, vypláca sa všetkým oprávneným osobám v rovnakej výške (momentálne asi 1 100 eur mesačne), v lete sa vypláca aj špeciálny prázdninový dôchodok.
Zamestnanecké dôchodky: na rozdiel od štátneho sú plne zásluhové. Systém stojí na veľkých dôchodkových fondoch, ktoré majú často aj celoodvetvovú pôsobnosť. Zamestnávatelia v istých prípadoch nemusia byť ich členom, musia však preukázať spravovanie vlastného dôchodkového fondu, vyplácajúceho podobné benefity (väčšinou správu outsourcujú na poisťovne). Vstup pre zamestnancov je nepovinný, avšak vzhľadom na to, že je v ňom vyše 90 percent všetkých zamestnancov, považuje sa za kvázi povinný. Prenositeľnosť úspor pri zmene zamestnávateľa je plne zabezpečená.
Všeobecne
Dôchodkové systémy – zamestnanecké či súkromné – sa bežne delia na defined benefit (DB) a defined contribution (DC). Rozdiel je v tom, že v rámci DB nesie investičné riziko a garanciu dôchodku v danej výške správca schémy a v DC schéme nesie riziko sporiteľ. Postupom času sa väčšina krajín prikláňa viac k DC schémam – výnimkou je ale napríklad Holandsko, kde je drvivá väčšina sporiteľov členmi v DB schémach.
Daňová podpora dobrovoľného sporenia na dôchodok má väčšinou jednu z troch nasledujúcich foriem:
- Priama daňová úľava (zo základu dane sa odpočíta suma príspevkov na dobrovoľné dôchodkové zabezpečenie) – známa aj u nás do roku 2011, využíva sa napríklad vo Veľkej Británii (aj keď v skutočnosti ide o kombinovaný systém, kde sa okrem priameho odpočtu príspevkov zo ZD využívajú aj doplatky k časti príspevkov),
- Nepriama daňová úľava (príspevky sa platia z príjmov, ktoré boli už predtým zdanené, avšak do určitej výšky k nim prispieva doplatkom alebo príspevkom aj štát – zaplatenú daň tak štát dodatočne vracia) – v súčasnosti ju využíva napríklad Nový Zéland,
- Podpora formou odloženej daňovej povinnosti (príspevky sú od dane oslobodené, avšak daň je vyrubená priamo z dôchodkového príjmu, ktorý z úspor človek poberá) – momentálne je využívaná napríklad v Holandsku.
Pri pohľade na krajiny s najvyššie hodnotenými dôchodkovými systémami vidíme, že napriek mnohým odlišnostiam majú nasledovné spoločné črty:
- Relatívne vysoký (a stále sa zvyšujúci) vek odchodu na dôchodok 65 – 67 rokov v porovnaní so Slovenskom (62, resp. u žien aj menej),
- Viac-menej základná a rovnaká dávka flat-rate štátu (teda plne solidárna) s dôrazom na jej udržateľnosť – na Slovensku štátny dôchodok spája solidárnu zložku so zásluhovou, ktorá je pomerne silne zastúpená vo vyplácanom dôchodku,
- Ťažisko dôchodkových systémov je na druhom pilieri – teda na zamestnaneckých penziách, ktoré organizuje zamestnávateľ a spravuje buď sám zamestnávateľ, príslušný profesijný zväz či externá finančná inštitúcia. U nás tento segment nahrádza doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré je však nedostatočné, nemá potrebné pokrytie, povinný status, teda je aj svojím objemom a významom v dôchod- kovom zabezpečení zanedbateľné,
- Dlhodobá a konzistentná podpora súkromného a dobrovoľného sporenia na dôchodok, ktorá sa nezužuje iba na symbolické daňové úľavy, ale aj na verbálnu a systematickú podporu štátu. Na Slovensku sa tomuto segmentu nevenuje takmer žiadna pozornosť.
Náš návrh na komplexnú reformu dôchodkového systému preto obsahuje všetky spomenuté črty, samozrejme, s istým prihliadnutím na domácu situáciu a na reálie existujúce na našom trhu (DSS, DDS a pod.).
V rámci verejnej diskusie – najmä v súvislosti s naším druhým dôchodkovým pilierom – sa medzi argumentmi za jeho zrušenie často objavuje fakt, že aj okolité krajiny ho už zrušili (Česká republika, Maďarsko) či významne obmedzili (Poľsko). Prehľad však ukazuje, že popri príkladoch „ako sa to nedá“ existujú aj príklady „ako sa to dá“. Odkaz pre Slovensko je jasný: je na nás, ktorý
z týchto dvoch prístupov si vyberieme a presadíme – a či sa chceme inšpirovať úspechom, alebo neúspechom.
Miroslav Čamek manažér SLASPO pre životné poistenie
Článok z časopisu Poistné rozhľady, vydavateľ SLASPO, info a objednávky na www.slaspo.sk
Komentáre
Pridať komentár