Legislatívny rámec upravený v rámci EÚ
Vzhľadom na to, že Slovensko je členom EÚ, právne predpisy EÚ majú prednosť pred právom našej krajiny. „Najdôležitejšia pre účely uplatňovania dane z pridanej hodnoty je smernica 2006/112/ES, ktorá upravuje oblasť DPH v rámci celej Európskej únie, pričom táto smernica bola implementovaná aj do slovenského zákona o DPH,“ hovorí Mária Janušková.
Konkrétne pravidlá týkajúce sa DPH na Slovensku upravuje slovenský zákon o DPH č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý funguje od roku 2004.
Ďalší európsky predpis, tzv. Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 spresňuje, ako postupovať v konkrétnych prípadoch, pričom jeho ustanovenia sú priamo uplatniteľné v praxi a krajiny EÚ ho nemusia preniesť do vlastných zákonov o DPH.
A čo ak neexistuje jednoznačný výklad slovenského zákona ani po preštudovaní európskej smernice? Odpovede poskytuje súdny dvor EÚ. Obrátiť naň sa môže slovenský súd, ak potrebuje jednoznačný výklad s cieľom vyniesť rozsudok.
„Špeciálne pre maklérov sú uvedené rozhodnutia veľmi dôležité, nakoľko sa dotýkajú aj sprostredkovateľskej činnosti, konkrétne uplatňovania DPH v praxi.“
Pravidlá pre platiteľov DPH sú jasné
Ak podnikáte a žijete na Slovensku, musíte podať žiadosť o registráciu pre DPH, ak by ste dosiahli za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur.
Do obratu sa zahŕňajú aj výnosy z poisťovacích služieb v prípade, že nie sú poskytované ako doplnkové služby, t.j. aj sprostredkovatelia poistenia sú povinní registrovať sa k DPH po dosiahnutí obratu, hoci poskytujú služby oslobodené od DPH.
Do uvedeného obratu sa podľa daňovej poradkyne tiež nepočítajú napríklad výnosy z dodaných tovarov a služieb oslobodených od DPH (napríklad poštové, výchovno-vzdelávacie, kultúrne, športové či zdravotnícke služby), výnosy z predaja hmotného majetku pri príležitostnom predaji, či príjmy z dodávok, ktorých miesto dodania sa nachádza mimo Slovenska.
Ako sa však vysporiadať s tým, keď poisťujete osobu, ktorá je či nie je platiteľom DPH? Vo všeobecnosti to v praxi funguje tak, že platiteľ DPH nakupuje a predáva tovar či služby od platiteľa / platiteľovi DPH.
Zaplatenú DPH si odpočíta od prijatej DPH a štátu odvedie iba tento rozdiel, prípadne ak mu vyjde preplatok, štát mu ho vráti. Ak napríklad firma – platiteľ DPH dodáva niekomu služby za tisíc eur mesačne plus 20 % DPH, 200 eur získa podnikateľ – platiteľ DPH späť od štátu, ak dané tovary či služby využije na podnikanie ako platiteľ.
Na druhej strane, ak platiteľ DPH predáva tovar či službu neplatiteľovi, cena tovaru či služby neplatiteľa sa zvýši o DPH, t.j. neplatiteľ nebude mať nárok na vrátenie DPH od štátu a jeho tovary a služby budú drahšie o DPH.
Dôležitý koeficient DPH. Ako ho správne využiť
Podnikateľ - začiatočník a čerstvý platiteľ DPH si často myslí, že DPH si môže odpočítať celú. Nie je to tak. Vurčitých účtovných prípadoch musí zo zákona uplatňovať pomerné odpočítanie dane – v rámci prepočtu koeficientu.
„Koeficient podnikateľ získa ako podiel súčtu výnosov bez dane z predaných tovarov a služieb, pri ktorých je daň plne odpočítateľná, a súčtu všetkých výnosov zo všetkých predaných tovarov a služieb za zdaňovacie obdobie vrátane tovarov a služieb oslobodených od dane. Daný koeficient však používate len na plnenia uvedené v tretej skupine,“ avizuje daňová poradkyňa.
Zákon však pozná aj isté výnimky, ktoré sa do koeficientu neuvádzajú, napríklad nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, pri ktorých vzniká platiteľovi povinnosť odviesť daň, výnosy z predaja podniku alebo časti podniku, výnosy z príležitostného predaja obchodného podielu, výnosy z príležitostného predaja hmotného či nehmotného majetku, príležitostných finančných služieb, príležitostného prevodu a príležitostného nájmu nehnuteľností.
Pri odpočítaní dane sa teda faktúry o prijatých vstupoch rozdelia na tovary a služby, z ktorých si platiteľ DPH môže odpočítať daň v plnej výške. Druhou skupinou sú tovary a služby, z ktorých si platiteľ DPH nemôže odpočítať DPH, pretože ich použije výlučne na činnosti oslobodené od dane. Treťou skupinou sú tovary a služby, z ktorých si platiteľ DPH môže odpočítať len časť DPH, teda pomerne.
Pri zohľadnení platieb DPH treba podľa daňovej poradkyne Mária Januškovej z TPA Horwath posudzovať, či a za akých podmienok máte nárok na odpočet DPH v plnej výške, čiastočne, alebo naň nemáte nárok vôbec.
V praxi si teda podnikateľ prijaté vstupy môže rozdeliť do troch skupín:
I. skupina: DPH plne odpočítateľná
Prvotnou podmienkou, aby ste mohli uvažovať o možnosti odpočtu dane z pridanej hodnoty je, že vy sami (respektíve vaša firma) musíte byť platiteľom DPH. Všeobecne platí, že DPH si môžete odpočítať vtedy, ak nakupujete od podnikateľa, ktorý je rovnako platiteľom DPH.
Podmienkou je, že takýto tovar alebo službu použijete ďalej na dodanie ako platiteľ DPH. Inak povedané, použijete ich výlučne na svoju podnikateľskú činnosť.
II. skupina: DPH bez nároku na odpočet
Do tejto skupiny môžu patriť aj finanční poradcovia a sprostredkovatelia poistenia, ktorí prijaté tovary a služby použijú výlučne na činnosti oslobodené od dane.
V takomto prípade nemáte nárok na odpočet DPH. Napríklad, ak absolvujete školenia či nakúpite tovar a tieto použijete výlučne na sprostredkovanie poistenia.
III. skupina: Čiastočný odpočet DPH
Toto je opäť skupina, do ktorej teoreticky môžete ako sprostredkovatelia poistenia patriť. Ako samostatne zárobkovo činné osoby síce poskytujete poisťovacie služby, ktoré sú oslobodené od DPH, ale v rámci poisťovníctva ponúkate aj služby, ktoré nie sú oslobodené, napríklad tzv. činnosti back-officu (napr. schvaľovanie žiadostí o poistenie, vypracovávanie správ, správa poistných zmlúv).
Pri takejto kombinácii tovarov a služieb, je potrebné DPH z nákupov týchto tovarov a služieb krátiť koeficientom, teda uplatniť odpočet dane len v pomernej výške.
Informácie: TPA Horwath
Komentáre
Pridať komentár