Väčšina krajín únie má minimálnu mzdu do 700 eur


			Väčšina krajín únie má minimálnu mzdu do 700 eur
6.2.2020 Poistný trh

Len 21 krajín Európskej únie má zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu. Slovensko sa s výškou 580 eur zaradilo tento rok na 15-ste miesto.

Najnižšiu minimálnu mzdu majú v Bulharsku, kde človek za minimálku dostáva 312 eur. Medzi krajiny, ktoré minimálnu mzdu zavedenú nemajú patrí Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko.
 
„Takmer vo všetkých krajinách únie sa v tomto roku zvyšovala minimálna mzda. U nás výraznejšie, a to z 520 na 580 eur. Aj Bulhari, ktorí majú dlhé roky nelichotivo najnižšiu minimálku, pocítili medziročné navýšenie o 26 eur. Spolu so Slovákmi patria medzi desať krajín, ktoré majú minimálku do 700 eur,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
 
Ide o krajiny ako Litva (430 eur), Rumunsko (446 eur), Maďarsko (487 eur), Chorvátsko (546 eur), Česká republika (575 eur), Poľsko (611eur), Estónsko (584 eur) a Lotyšsko (607 eur). V piatich krajinách EÚ sa mzdy pohybujú od 700 do 1000 eur. Ide o Portugalsko (741 eur), Grécko (758 eur), Maltu (777 eur,) Slovinsko (941 eur) a Španielsko (1050 eur).
 
Najvyššiu minimálku poberajú aj v roku 2020 ľudia vo Francúzsku (1539 eur), Nemecku (1584 eur), Belgicku (1594 eur), Holandsku (1636 eur), Írsku (1656 eur) a Luxembursku (2142 eur). Výrazne rástli v tomto roku minimálne mzdy práve v strednej a východnej Európe, okrem Slovenska napríklad v susednom Česku o vyše 40 eur.
 
Zaujímavosťou je, že rozdiely v minimálnych mzdách v členských štátoch EÚ sú po zohľadnení rozdielov v cenovej hladine podstatne menšie ako vlani. Minimálna mzda v členských štátoch s nižšou cenovou hladinou sa pri vyjadrení parity kúpnej sily (PPS) relatívne zvýšila a naopak je relatívne nižšia v členských štátoch s vyššími cenovými hladinami.
 
„Z dôvodu nižších príjmov si mnohí Slováci nevedia mesačne niečo ušetriť navyše. Napriek tomu podľa našich údajov dokážu v priemere Slováci dať bokom 65 eur mesačne. Komplikovanejšie je to v prípade slobodných žien a matiek, prípadne otcov, ktorí sú na starostlivosť o dieťa sami. Patria medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva, ktorí nevedia čeliť nečakaným finančným výdavkom, ako je napríklad pokazená práčka či auto. Slobodné matky či otcovia častokrát s ťažkosťami zvládajú finančne utiahnuť mesačné výdavky, ak majú malé dieťa, ktoré je z pohľadu financií najnáročnejšie. Naopak najlepšie v tomto prípade zvládajú nečakané finančné výdavky rodiny, kde sú rodičia s dvoma deťmi ,ktorí, pochopiteľne, majú dokopy aj vyšší mesačný príjem,“ doplnila Buchláková.
Zdroj: SLSP, Slovenská sporiteľna

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS