Mnohí obyvatelia strednej Európy si na relatívne teplo v zimnom období nesťažujú, ale táto situácia pridáva vrásky najmä prevádzkovateľom horských lyžiarskych stredísk. Väčšie problémy sa objavili v západnej Európe, kde nezvyčajne silné zimné veterné búrky na jeseň a v zime spôsobili veľké materiálne škody, a to vetrom, povodňami i tzv. búrlivým prílivom, čo je „nahrnutie“ morskej vody na pobrežie silným vetrom.
Čo sa to s počasím deje?
Pre vysvetlenie si musíme trochu zopakovať, ako atmosféra pracuje. Základom zmien počasia je vyrovnávanie tlaku vzduchu, ktorého nerovnomernosti vznikajú z rozdielov teploty medzi rôznymi oblasťami. V zime (príslušné pologule) sú všeobecné rozdiely teploty medzi polárnymi oblasťami, kde vládne polárna noc, a teplejšími miernymi či subtropickými šírkami výrazne vyššie.
Vzduch nad pólmi sa vplyvom chýbajúceho slnečného ohrievania pri zemi rýchlo ochladzuje a tým sa „stesňuje" do menšieho objemu - zvyšuje svoju hustotu. Vo väčších výškach je preto menší tlak vzduchu než v rovnakej výške nad južnejšími končinami, čo sa snaží atmosféra vyrovnávať vetrom. Ten je ale vplyvom pôsobenia zemskej rotácie odchyľovaný na severnej pologuli vpravo, čím vytvára širokú „rieku“, teda vzdušný prúd plný vírov, ktoré sú niekedy slabšie, niekedy silnejšie.
Ako vzniká tlaková níž
Čím je teplotný, a teda aj tlakový rozdiel medzi polárnymi oblasťami a južnejšími končinami väčší, tým mohutnejšie bývajú tieto víry, ktoré meteorológovia nazývajú tlakovými nížami. Tie môžu dosiahnuť rozmery i celých kontinentov. A ak sú tieto víry sprevádzané silným vetrom spôsobujúcim škody, hovoríme o tzv. veterných búrkach, poprípade o zimných veterných búrkach, pretože sa z vyššie uvedeného dôvodu vyskytujú hlavne v chladnom období roka.
Na nižšie uvedenom obrázku je vidieť obria tlaková níž z 5. januára 2014, ktorá sa podpísala aj na búrlivom prílive a silnom vlnobití na Britských ostrovoch.
Uvedené veterné búrky sú do značnej miery ovplyvňované aj tzv. tryskovým prúdením, čo sú vzdušné prúdy vo výškach okolo desať kilometrov nad zemou. Tie dosahujú rýchlosť až stoviek kilometrov za sekundu a ich výskyt často dráhu zimných búrok ovplyvňuje.
Kde hľadať príčiny výkyvov
Dajú sa tohtoročné výkyvy počasia teda nejako vysvetliť? Zatiaľ iba v oblasti veľmi predbežných odhadov, pričom asi najbližšie pravde bude hľadanie tejto príčiny v teplote povrchových vrstiev oceánov a v teplotách na póle. Tento rok bol najmä severný Pacifik výrazne teplejší a teplý vzduch sa snažil dostať k pólu cez oblasť Aljašky, kde je zatiaľ zima skôr miernejšia, teda vzhľadom k tamojším klimatickým pomerom.
Studený vzduch z Arktídy sa naproti tomu častejšie „vylieval" skôr nad severovýchodnou časťou Severnej Ameriky, čo bolo aj príčinou neobvykle silných mrazov v posledných dňoch. Relatívne teplý bol aj severný Atlantik, čo v kombinácii s ochladzujúcou sa Arktídou a studeným severovýchodným Severnej Ameriky, prinieslo lepšie podmienky pre obrie veterné búrky, ktoré potom bičovali pobrežie západnej Európy a spôsobili aj silné dažde spôsobujúce povodne.
Súvisí to s klimatickými zmenami?
Ak áno, tak veľmi nepriamo a možno inak, než si v súčasnosti mnohí predstavujú. Na jedno z možných vysvetlení sa môžeme pozrieť do dávnejšej minulosti. Pripomeňme si, že jedny z najkatastrofálnejších veterných búrok nastali na konci teplejšieho obdobia, tzv. Stredovekého klimatického optima, kedy sa začalo podnebie ochladzovať a smerovalo k tzv. Malej dobe ľadovej. Pravdepodobne najmä vplyvom ochladzovania Arktídy, ktoré mimo iného vyhnalo alebo zahubilo islandských osadníkov v Grónsku, došlo v 14. storočí k podmienkam, ktoré zvýšili pravdepodobnosť výskytu silnejších veterných búrok, a výsledok na seba nenechal dlho čakať.
V roku 1362 zmietli katastrofálne hurikány pobrežnú oblasť Severného mora. Celé mestá, napríklad Rungholt, boli zničené, pobrežná línia sa značne zmenila. Pre ilustráciu rozsahu vtedajšej katastrofy si pripomeňme, že vplyvom tejto katastrofy zahynulo odhadom 36 000 ľudí, a preto získala neslávne meno „Grote Mandrenke“ , čo sa dá preložiť ako „Veľké kúrenie (ľudí)“.
Podnebie treba pozorne sledovať
Napriek tomu, že terajšia technická ochrana pobrežia a predpovedné a varovné systémy výrazne znižujú materiálne škody a predovšetkým počet ľudských obetí, musíme pozorne sledovať , čo sa deje s podnebím aj v tak vzdialených oblastiach, ako je Arktída. Akokoľvek sa zdá, že otepľovanie bude pokračovať, nemusí to byť pravda - slnečná aktivita v poslednom desaťročí skôr klesá. Ak by sa Arktída znova začala výraznejšie ochladzovať, zvýšila by sa aj pravdepodobnosť výskytu týchto ničivých veterných búrok.
Milan Šálek, Ph.D., vedúci meteorológ,
spoločnosť UBIMET GmbH , www.ubimet.com
Komentáre
Pridať komentár