Približne 140-tisíc ľudí či živnostníkov požiadalo po vypuknutí koronakrízy o odklad splátok najmä z dôvodu straty zamestnania, prípadne celkovo zlej finančnej situácie.
Najhorší bol na tom podľa údajov Národnej banky Slovenska práve júl 2020 - podiel odložených zostatkov spotrebných a ostatných úverov k celkovým zostatkom bol na úrovni až 14,21 percenta v takmer miliardovej hodnote (963,5 milióna eur). K marci 2021 bol podiel už nižší, na úrovni 2,51 percenta, v objeme 166,8 milióna eur.
Aj v prípade úverov na bývanie si ľudia najviac odkladali splácanie vlani v júli. Odložili si splácanie viac ako troch miliárd eur. V marci 2021 klesol tento objem podľa NBS na necelú pol miliardu eur. Neplatičom sa však čas kráti.
Požiadať banku o individuálne riešenie svojich problémov podľa spoločných rámcových pravidiel, ktoré prijala Slovenská banková asociácia a odporúčala ich aj svojim členom, môžu len do konca júna. Pravidlá mali viesť k rovnakému prístupu klientov naprieč celým bankovým sektorom. Od 1. júla budú banky pristupovať k neplatičom už len podľa vlastných pravidiel.
Sú aj iné možnosti
Odborníci aj preto odporúčajú, aby si ľudia pripravili finančný plán, vďaka ktorému by dokázali aj v budúcnosti zvládnuť prípadný dočasný výpadok príjmov. „Často sa stretávame s tým, že klienti finančný plán nemajú. Pritom vďaka nemu sú pripravení na takéto nepríjemné situácie a dokážu sa im vyhnúť,“ konštatuje Marek Sokol.
Vďaka finančnému plánu mohli dokonca mnohí ušetriť aj počas pandémie. Tí, čo požiadali o odklad splátok, síce nedostali negatívny zápis v bankovom registri, úver sa im však aj naďalej úročil. Takýto klienti preto napokon zaplatia banke viac, ako v prípade, že by úver splácali napríklad z úspor.
Úročenie si podľa odborníka dlžníci uvedomovali. „Celý proces bol riadne odkomunikovaný ako zo strany banky, tak aj zo strany sprostredkovateľa s klientom. Našou snahou však bolo od začiatku pomôcť klientovi vyriešiť danú situáciu inak, ako žiadosťou o odklad splátok,“ konštatuje Marek Sokol. To totiž považovali až za krajné riešenie.
Chýba najmä mladým
Pandemická realita ukazuje, že finančný plán nie je stále bežnou súčasťou pri hospodárení v slovenských domácnostiach, finančné plánovanie chýba hlavne mladým. „Mladí nemajú záujem riešiť finančné plánovanie na dlhšie obdobie dopredu, pretože si myslia, že je na to ešte čas. Toto je však obrovská chyba,“ podotýka Marek Sokol. Práve čas hrá podľa neho v súčasnosti v ich prospech a mali by ho využiť.
Ak začnú so sporením či investovaním včas, dokážu sa vyhnúť problémom, ktoré ich aj v priebehu aktívneho života môžu stretnúť. „Plánovanie si vedia rozložiť na dlhé obdobie nielen za účelom zvýšenia si sumy dôchodku, ale napríklad aj predčasného splatenia úveru a podobne,“ dodáva. Vyhnúť sa tiež môžu aj riziku spojeného s kondíciou štátnych financií v dobe, kedy vstúpia do dôchodkového veku.
Komentáre
Pridať komentár