Ako však uviedla Národná banka Slovenska (NBS), k tomuto rastu významne prispeli jednorazové vplyvy, a to dividendy z majetkových účastí a zníženie rezervy na neukončené súdne spory.
Po očistení o tieto vplyvy je rast zisku na úrovni 30 % medziročne. Ide však o nárast spôsobený jednou inštitúciou, pričom vo zvyšku sektora zisk klesol o 10 %.
Významnou zmenou bola podľa centrálnej banky implementácia regulácie Solventnosť II. Táto regulácia predstavuje zásadnú zmenu pri výpočte solventnosti poisťovní a je účinná od 1. januára tohto roka.
Najvýznamnejšou zmenou je oceňovanie aktív a pasív v reálnej hodnote pre regulatórne účely, ako aj detailnejší výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, vrátane novej požiadavky na trhové a operačné riziká a riziko protistrany.
V dôsledku implementácie novej regulácie síce podľa NBS na jednej strane výrazne vzrástla kapitálová požiadavka, zároveň však vzrástla aj hodnota použiteľných vlastných zdrojov.
Priemerná mierna solventnosti v slovenskom poistnom sektore tak zostala aj po implementácii regulácie Solventnosť II na dostatočnej úrovni. Nové požiadavky plní podľa Národnej banky Slovenska každá poisťovňa s dostatočnou rezervou.
V súčasnom prostrední nízkych úrokových sadzieb sú podľa centrálnej banky pomerne výrazným rizikom pre vývoj ziskovosti aj pre finančnú stabilitu legislatívne zásahy týkajúce sa cenotvorby finančných produktov a výšky odvodov a príspevkov.
Týka sa to aj poisťovní. V poistnom sektore by navrhované rozšírenie povinnosti platiť osempercentný odvod z poistného na všetky odvetvia neživotného poistenia viedlo podľa NBS k stratovosti celého odvetvia neživotného poistenia, ktoré by poisťovne boli nútené kompenzovať zvýšením cien poistného.
Komentáre
Pridať komentár