Čas od času sa reformuje práve druhý dôchodkový pilier, avšak svoje nevyužité rezervy má aj prvý pilier. Nedal by sa aj ten reformovať - vidíte tam nejaké možnosti na zmenu, napríklad podľa vzoru iných krajín? Dlhodobo sa totiž hovorí, že sa neoplatí spoliehať v starobe len na prvý pilier....
I. pilier už prešiel zmenami, ktoré ho približujú stavu finančnej vyrovnanosti. Ale ešte tam nie sme. A dlho nebudeme. Na I. pilier by sa v žiadnom prípade nemali spoliehať ľudia, ktorí plánujú odchod do dôchodku po roku 2040. I. pilier od roku 2022 bude mať výrazné finančné problémy. V roku 2040 bude schopný generovať extrémne nízke miery náhrady, ktoré odhadujem niekde na úrovni 30 %. Ak si počas svojho života zvyknete na príjem povedzme na úrovni 1000 eur, tak neexistuje, aby ste dokázali upraviť svoju životnú úroveň na dôchodok vo výške 300 eur. To je obrovský prepad v životnej úrovni. A všetci, čo si to uvedomujú, by sa mali aktívne zaoberať spôsobom zabezpečenia na dôchodok. Máme tu I. pilier, II. pilier, III. pilier, životné poistenie, sporiace bankové produkty, podielové fondy s možnosťou sporiacej schémy. Produktov je veľa a miera sporenia Slovákov nízka. Máme čo doháňať.
Ale späť k I. pilieru. Rezervy tam sú. Ale nie smerom k zvýšeniu dôchodkov v budúcnosti, ale k jeho finančnému krachu. Čo by potreboval a či existujú vzory v iných krajinách?
Potreboval by povedať ľuďom pravdu. Tú pravdu môže povedať len Sociálna poisťovňa a to tak, že aplikuje medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IAS/IFRS). To by ju donútilo zostavovať výkazníctvo na akruálnom princípe a zverejňovať v súvahe aj budúce záväzky. Tak by sa ľudia dozvedeli pravdu o I. pilieri.
A teraz k tomu nástroju. V zahraničí niektoré štáty aplikovali do svojich priebežných pilierov tzv. automatický vyrovnávací mechanizmus. Keďže priebežný pilier je principiálne veľmi jednoduchou rovnicou, tento mechanizmus zabezpečuje úpravou premenných v čase, aby sa obe strany rovnice rovnali dnes aj v budúcnosti.
Robí to veľmi jemne bez toho, aby to ľudí výraznejšie postihlo v ich rodinných rozpočtoch. Ak tento mechanizmus neexistuje, potom je celá zodpovednosť za jeho finančnú udržateľnosť prehodená na vlády, ktoré musia raz za čas robiť drastické opatrenia. A ľudia vychádzajú do ulíc, keď im zvýšia vek odchodu do dôchodku, napríklad zo 65 na 67 rokov. Dnešní tridsiatnici budú odchádzať do dôchodku niekde okolo 72 až 75 rokov, ak nebudeme chcieť upraviť iné parametre rovnice. Na túto tému je publikovaných množstvo štúdií, takže nie je možné sa vyhovárať, že riešenia neexistujú. Otázka teda nestojí tak, „či vieme ako to urobiť“, ale tak „či to chceme urobiť“.
Druhý pilier nemá všade vo svete podporu - podľa vlády SR je stará EÚ nastavená tak, že z prvého piliera je vyplácaných 92 percent ľudí, len 8 percent je v druhom pilieri. Neslávne dopadlo zavedenie druhého piliera aj v susednom Česku - prezident Václav Klaus ho minulý rok vetoval kvôli tomu, že k nemu neexistuje konsenzus v odbornej i na politickej scéne. Aký je váš postreh k tejto situácii...
II. pilier je len „terminustechnicus“. V „starej Európe, ku ktorej mimochodom chceme konvergovať, a ja dlhodobo tvrdím, že minimálne v oblasti dôchodkových systémov by mala „stará“ Európa konvergovať k „novej“ Európe, sa II. pilier nemusí zavádzať, pretože tam dlhodobo fungujú iné súkromné sporiace schémy. Prečo by ste zavádzali povinný II. pilier niekde, kde máte rozsiahlu a dobre fungujúcu schému III. piliera, individuálnych poistných produktov, kolektívneho investovania so sporiacim prvkom a podobne? A zároveň je nutné chápať, že „stará“ Európa je rozmaznaná a neradi zavádzajú reformy. Takže hľadať vzor tam nie je šťastným riešením.
II. pilier v Českej republike je krásnym príkladom moci politikov nad národom. Pred dvoma rokmi bola v Česku vysoká podpora tomuto systému sporenia na dôchodok. Potom politici začali otáčať kabát a výsledkom je, že názor otočila aj verejnosť. Ale II. pilier začal od januára 2013 fungovať aj tam. Uvidíme, akú podporu si získa medzi ekonomicky aktívnym obyvateľstvom. Český II. pilier má však viacero nevýhod oproti tomu nášmu. Je drahší (výrazne drahší), neumožňuje častejšie prestupy a už vôbec nie individuálne riadenie úspor. A zároveň má výraznú konkurenciu v podobe III. piliera, ktorý je výrazne dotovaný štátom. To je silná systémová konkurencia.
oPoisteni.sk
Ďalšiu časť rozhovoru zverejníme v nasledujúcich dňoch.
Komentáre
Pridať komentár