Osobný bankrot na Slovensku: Zneužívanie konkurzu a jeho vážne dopady


			Osobný bankrot na Slovensku: Zneužívanie konkurzu a jeho vážne dopady
14.10.2025 Poistný trh, Spektrum

Na Slovensku môže osobný bankrot vyhlásiť každý, kto je platobne neschopný, čo znamená, že nie je schopný splácať aspoň jeden zo svojich dlhov po dobu viac ako 180 dní.

Každý dlžník má na výber z dvoch možností bankrotu – konkurz alebo splátkový kalendár. Oddlženie konkurzom by malo slúžiť predovšetkým zadlženým osobám bez majetku alebo vo veľmi ťažkej životnej situácii. Tento spôsob sa však neraz využíva aj u  dlžníkov v produktívnom veku s pravidelným a niekedy aj nadštandardným príjmom.

Konkurz by nemal byť priznaný každému žiadateľovi

Podľa štatistík až 97 % prípadov oddlženia konkurzom skončí s nulovým výťažkom pre veriteľov. Táto štatistika je o to alarmujúcejšia, že oddlženie prostredníctvom konkurzu, ako spôsobu zbavenia sa dlhov, veľmi často využívajú ľudia s pravidelným, dokonca aj nadštandardným príjmom.


Mohlo by vás zaujímať: Pri investovaní je dôležitý autopilot.  Nechajte peniaze rásť s deťmi, radí odborník


Inkasné spoločnosti, banky aj konkurzní správcovia sa tak stretávajú aj so zneužívaním oddlženia majetnými osobami, pričom tento inštitút by mal primárne patriť predovšetkým ľuďom v reálnej hmotnej núdzi, či ťažkej životnej situácii.

Keď niekto požiada o osobný bankrot, najprv by mal prebehnúť jeho osobný audit. Malo by sa zistiť, aké má dlhy, aké má príjmy  a majetok, aké má výdavky, či je naozaj v ťažkej životnej situácii a čo mu túto ťažkú životnú situáciu spôsobilo. Dôkazové bremeno by malo byť na dlžníkovi. Dlžník by si zároveň nemal vyberať, akým spôsobom sa oddlži, či s nulovou úhradou voči veriteľom, alebo formou splátkového kalendára.

O tomto by mal rozhodovať napríklad súd, konkurzný správca alebo Centrum právnej pomoci na základe zistenia ekonomickej situácie dlžníka a toho, či urobil maximum preto, aby sa oddlženiu vyhol. Možnosť oddlženia s nulovou úhradou by mala byť priznaná len ľuďom, ktorí nedokážu uhradiť ani minimálnu časť svojich dlhov,“ hovorí prezident ASINS Martin Musil.  

Sfunkčnenie splátkového kalendára ako relevantnej možnosti pre oddlženie

Zákon hovorí, že pri splátkovom kalendári si dlžník môže, ale nemusí ponechať svoj majetok. Súd dlžníkovi určí splátkový kalendár. Peniaze tak posiela správcovi konkurznej podstaty, ktorý dané finančné prostriedky rozdeľuje vertiteľom. 


Mohlo by vás zaujímať: Keď príde búrka: prevencia znižuje riziko škôd. Poistenie pomôže, ak je nastavené správne


Pri využití splátkového kalendára si dlžník zachováva svoj majetok a určitú mieru finančnej stability. Oddlženie prostredníctvom splátkového kalendára by tak pre dlžníka malo byť bezpečnejšie, transparentnejšie a menej traumatizujúce, keďže dlžníkovi sa tak finančná situácia mení postupne a zachováva si tak kontrolu nad svojím majetkom.

Podmienkou je, aby mal dlžník pravidelný príjem a zároveň bol schopný uhradiť minimálne 30 % očistených dlhov, a to v závislosti od hodnoty dlžníkovho majetku a príjmov. Z uvedeného tak vyplýva, že oddĺženie splátkovým kalendárom je pre dlžníka finančne náročnejší proces, keďže sa nemôže skončiť nulovým výťažkom pre veriteľa. Konkurz tak v slovenských pomeroch jednoznačne vedie.

„V realite sú pravidlá nastavené tak, že splátkový kalendár oproti konkurzu neprináša dlžníkovi žiadnu relevantnú výhodu, skôr naopak. Aj preto je oddlženie prostredníctvom konkurzu výrazne preferované ako rýchlejšia voľba, ktorá častokrát končí nulovým výťažkom dlhu pre veriteľa.

V ASINS preto spolu s odborníkmi z bankového a finančného sektora dlhodobo upozorňujeme na potrebu sprísnenia podmienok pre oddlženie konkurzom a tým pádom aj sfunkčnenia splátkového kalendára ako relevantnej možnosti oddlženia, z ktorej bude benefitovať nielen veriteľ, ale aj samotný dlžník,“  upozorňuje Martin Musil.

Zdroj: ASINS

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS

Súvisiace články