Už pár rokov po sebe spracovávate štúdie o účinnosti Solvency II. Ako by ste spätne zhodnotili tieto závery z nich a čo ste v nich sledovali?
Cieľom našich štúdií (KPMG Solvency II Readiness Survey in Central and Eastern Europe) bolo predovšetkým zmapovanie pripravenosti poisťovní na zavedenie režimu Solvency II a poukázanie na prípadné problémy, ktoré poisťovne v súvislosti so zavádzaním Solvency II anticipujú. Snažili sme sa do štúdií zapojiť čo najviac poisťovní v regióne, ale aj lokálne. Naše poisťovne si tak mohli nastaviť zrkadlo a porovnať, či im v procese implementácie Solvency II „neuteká vlak“. Spätne hodnotím závery štúdie veľmi pozitívne a to najmä preto, že sme pomohli viacerým poisťovniam v objektívnej sebareflexii.
Prečo sa o účinnosti Solvency II toľko diskutuje a aké sú tam riziká pre prax?
Dôvodov, prečo sa o Solvency II toľko diskutuje je niekoľko. Treba si uvedomiť, že ide o zásadnú zmenu v stanovení požiadavky na minimálny kapitál poisťovne (keď poisťovne vystavené vyššiemu reziduálnemu riziku budú nútené držať vyšší kapitál, pričom sa nebude zohľadňovať len poistné ale aj operačné riziko). Keďže je cieľom nastaviť kapitálové požiadavky čo možno najobjektívnejšie a bez potreby zásadných metodických úprav „za pochodu“, je len pochopiteľné, že sa príprave venuje veľa času.
Ďalším dôvodom môže byť fakt, že zabezpečenie požiadaviek Solvency II si vyžaduje nemalé zdroje – personálne ale aj finančné – keďže v mnohých ohľadoch zavádza nový pohľad na riadenie poisťovne. Vyžaduje si to napríklad prispôsobenie informačných systémov, kontrolu dát (z hľadiska štruktúry, úplnosti i kvality) – poisťovne nemajú vždy dáta v štruktúre, ktorá je pre splnenie požiadaviek Solvency II nevyhnutná. Práve zabezpečenie kvality dát získavaných z existujúcich systémov sa v mnohých prípadoch ukazuje byť väčším problémom, ako sa pôvodne predpokladalo. Nesmieme totiž zabudnúť, že riadenie poistných i operačných rizík a ich kvantifikácia si vyžaduje vyhodnocovanie historických dát.
V poslednej štúdii ste uviedli, že sektor poisťovníctva môže čeliť ďalšiemu oneskoreniu harmonogramu. Ako to v súčasnosti vyzerá s nastavením Solvency II na slovenskom trhu?
Výsledky našej štúdie „2012 KPMG Solvency II Readiness Survey in Central and Eastern Europe“ sme zverejnili ešte koncom minulého roka, pričom dáta sa zbierali v 2. štvrťroku 2012. Čo sa týka harmonogram, posun nastal – žiaľ, opäť hlavne v očakávanom termíne zavedenia Solvency II do praxe. Pôvodný (a v súčasnosti jediný platný) termín zavedenia Solvency II do praxe je 1. januára 2014. Ešte v roku 2011 bol publikovaný návrh tzv. Omnibus II Directive, v ktorom sa okrem iného uvažovalo aj s posunutím termínu zavedenia režimu Solvency II do praxe až na 1. januára 2015.
Na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu z 21. februára 2013 bolo hlasovanie o Omnibus II Directive presunuté z 10. júna 2013 na 22. októbra 2013, čím sa umožní zohľadniť pri hlasovaní aj výsledky LTGA štúdie. Vzhľadom na tento posun v hlasovaní sa ale očakáva, že termín zavedenia Solvency II sa posunie až na 1. január 2016.
Európsky výbor pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov ("EIOPA") pred časom spustil dopadovú štúdiu zaoberajúcu sa opatreniami zameranými na dlhodobé garancie. Peter Ott, partner KPMG Nemecko uvítal jej spustenie, ale vyjadril znepokojenie nad jej načasovaním. Aká je situácia o pár týždňov neskôr, pretrváva znepokojenie?
Peter Ott sa vtedy vyjadril k štúdii Long Term Guarantee Assessment (LTGA), ktorú EIOPA spustila 28. januára 2013. Jeho vyjadrenie smerovalo k tomu, že načasovanie LTGA nie je práve najšťastnejšie, keďže vo väčšine krajín musia poisťovne do 31. marca reportovať veľké množstvo výkazov orgánom dozoru (u nás je to Národná banka Slovenska – NBS) a taktiež zostaviť účtovnú závierku, vypracovať správu zodpovedného aktuára (tá musí byť podľa našej legislatívy predložená NBS do konca apríla) a pod.
Poisťovne sa tak budú pochopiteľne sústrediť na splnenie legislatívnych požiadaviek a v prípade kolízie termínov, LTGA nebude zrejme brané ako priorita (hoci si poisťovne uvedomujú závažnosť projektu Solvency II). Na základe rozhovorov so zástupcami poisťovní vieme, že poisťovne na Slovensku sa práve z kapacitných a časových dôvodov rozhodli netestovať všetkých 13 scenárov. Aby však boli výsledky dostatočne reprezentatívne a mali aj nejakú vypovedaciu schopnosť, dohodli si na pôde asociácie aj so zástupcami regulátora, ktoré z 13 scenárov sa budú „povinne“ testovať (samozrejme, že je možné testovať aj iné scenáre). Vyplýva to aj z toho, že nie všetky scenáre sú pre Slovensko relevantné, resp. významné.
Nová štúdia obsahuje 13 scenárov, ktoré sa týkajú jednotlivých testovaných opatrení. S čím majú v súčasnosti najviac ťažkostí a ktoré scénare sú pre nich najnáročnejšie? Zdôvodnite prečo.
Scenáre sa testujú k trom stanoveným dátumom – 31. decembra 2011, 2009 a 2004. Ako som uviedol vyššie, nie vždy majú poisťovne dostatok historických dát (v požadovanej štruktúre a kvalite) a to môže spôsobiť isté ťažkosti. Vzhľadom na to, že v prvej dekáde tohto storočia sa slovenský poistný trh rýchlo rozvíjal a ku koncu sledovaného obdobia bol vývoj ovplyvnený hospodárskou krízou, aj interpretácia výsledkov bude náročná. Nedá sa však jednoznačne povedať, že by niektorý zo scenárov bol náročnejší ako ostatné.
Dokončenie výpočtov všetkých trinástich scenárov na požadovanej úrovni bude vyžadovať zo strany poisťovní značné finančné i časové zdroje. Existuje pre ne východisko v tejto situácii, keď nie je čas na prípravu a ani zdroje? Kde hľadať vhodné rezervy?
Ako aj vyplýva z našej štúdie (KPMG Solvency II Readiness Survey in Central and Eastern Europe), je len málo poisťovní, ktoré majú špecializované oddelenia na implementáciu Solvency II. A tak sa tomuto projektu venujú pracovníci z viacerých oddelení, pričom projektový tím sa môže skladať so zástupcov finančného oddelenia, oddelenia riadenia rizika (risk management) a v neposlednom rade aktuárov. Ak poisťovne zvážia, že nepotrebujú dlhodobo dodatočných pracovníkov na zabezpečenie požiadaviek Solvency II a majú len krátkodobé kapacitné problémy, často si na parciálne úlohy pomáhajú výpomocou vrámci skupiny (koncernu), prípadne si najímajú externých poradcov, ktorý sa tejto problematike venujú.
Zhrňte na záver prínosy i negatíva zavedenia Solvency II v praxi. Aké výhody či obmedzenia to prinesie?
Po zavedení Solvency II do praxe budú poisťovne venovať viac pozornosti rizikám, ktoré upisujú, keďže to bude mať priamy dopad na kapitálové požiadavky. Dá sa očakávať aktívne riadenie a zmierňovanie (angl. mitigation) rizík zo strany poisťovní, ako aj optimalizácia kapitálových požiadaviek. Pre malé poisťovne sa však administratívna náročnosť zavedenia Solvency II (proporčne k ich veľkosti) môže javiť ako neúmerná.
Negatívom pre klientov môže byť zhoršený prístup k niektorým „rizikovejším“ poisteniam, najmä ak nebudú poisťovne schopné zmierniť poistné riziko. Teoreticky sa dajú očakávať aj úpravy sadzieb poisteného, kedy by sa nemalé náklady vyvolané Solvency II mohli nakoniec odzrkadliť v zdražení poistenia – vzhľadom na aktuálny vývoj a konkurenčný boj si však myslím, že poisťovne sa budú skôr snažiť nájsť úspory vo vlastnej prevádzke a k zvýšeniu sadzieb pristúpia len výnimočne. Nevylúčil by som ale „re-design“ niektorých produktov.
Naopak prínosom pre klientov by malo byť kapitálové posilnenie poisťovní s väčším rizikovým „apetítom“ a teda zvýšenie bezpečnosti a schopnosti plnenia záväzkov zo strany poisťovne. I keď sme v tomto smere na Slovensku nikdy nemali vážnejšie problémy, rastúci konkurenčný tlak (nielen lokálny, ale po vstupe do EÚ aj zo strany zahraničných poisťovní) môže zvádzať k akceptácii vyšších rizík. Solvency II tak má ambíciu zabezpečiť stabilitu celého odvetvia a za rovnakých pravidiel pre všetkých hráčov pôsobiacich v EU.
oPoisteni.sk
KPMG je globálna sieť firiem poskytujúcich profesionálne služby v oblasti auditu, daní a poradenstva. Pôsobíme v 150 krajinách a naše členské firmy na celom svete zamestnávajú vyše 138 000 ľudí.
Komentáre
Pridať komentár