Mnoho firiem sa snažilo čeliť dopadom pandémie Covid-19 rýchlym plošným znížením nákladov. Prinieslo to síce okamžité výsledky, no krátkodobé. A to je chyba.
Extrémne situácie, aké priniesla koronakríza, primäli mnoho firiem prijať aj extrémne opatrenia. Rýchle plošné zníženie nákladov síce umožnilo okamžité výsledky, no ako upozorňujú odborníci, efekt je len krátkodobý. Firmy by sa mali viac pozerať, kde zbytočne peniazmi plytvajú.
„Ak sa pozrieme na výsledky hospodárenia firiem za rok 2020, vidíme veľký nepomer medzi poklesom tržieb a zisku. Spočíva najmä v tom, že firmy si neudržali pod kontrolou vývoj najmä režijných nákladov. Máme za to, že variabilné náklady, ktorých vývoj ide rovnomerne s vývojom tržieb, klesli približne rovnako,“ konštatuje Juraj Janči, konzultant spoločnosti Expense Reduction Analysts (ERA). Nadnárodná spoločnosť patrí k svetovo vedúcim špecialistom v riadení a optimalizácii nákladov firiem a s tým súvisiacich procesov.
Čistý zisk výrazne padol
Finstat nedávno zverejnil údaje viac ako 110 tis. firiem, ktoré publikovali výkazy za rok 2020, pričom najviac bola zastúpená kategória malých a stredných firiem (s obratom do 500 tisíc eur), čo predstavuje až 87 % z celkového portfólia firiem.
„Kým celkový objem tržieb za rok 2020 vykázal hodnotu cca 74 miliárd eur, čo oproti 81 miliárd eur v roku 2019 predstavuje pokles o 8,6 %, prevádzkový zisk klesol o 9,1 % a čistý zisk až o 18,9 % (z 3,3 milióna eura v roku 2019 na vlaňajších 2,64 milióna eura). Finstat pritom monitoruje medziročný nárast firiem s vykázanou účtovnou stratou o 17, 9%. To znamená, že skoro každá piata firma sa prepadla zo zisku do straty,“ spresňuje Juraj Janči.
Náklady mimo kontroly
Spomínaný nepomer medzi poklesom tržieb a zisku je viditeľný aj pri troch najviac postihnutých sektoroch koronakrízou. Ako vyplýva z údajov ERA, okrem služieb cestovného ruchu, hotelierskych a gastronomických prevádzok, boli, pokiaľ ide o prevádzkový zisk, výrazne zasiahnuté súkromné školy a zariadenia pre voľný čas a firmy z chemického priemyslu a výroby plastov.
„Firmám z HORECA sektora klesol vlani obrat v porovnaní s rokom 2019 o viac ako 37 %, kým za to isté obdobie klesol prevádzkový zisk až o viac ako 86 %,“ upozorňuje Juraj Janči. V prípade súkromných škôl a zariadení pre voľný čas klesol obrat o 20 % a prevádzkový zisk o 21 % a v prípade firiem z chemického priemyslu je pokles obratu v sledovanom období o vyše 17 % a prevádzkového zisku o vyše 22 %.
Dané sektory podľa ERA neudržali pod kontrolou najmä vývoj režijných nákladov. Tie nie sú vyvolané priamo výrobou. „Sú to najmä náklady výrobnej, správnej a odbytovej réžie, ako napríklad nájomné a energie, náklady na údržbu a opravy strojov a zariadení, náklady na dopravné prostriedky, IT a Telco náklady, bankové poplatky a poistenie, náklady na chod back office a kancelárie, strážna služba, stravovanie a podobne,“ vysvetľuje Juraj Janči.
Skratové riešenia
Ako vyplýva aj z 25-ročných skúseností ERA v regióne SVE, firmy vedia riadiť strategické, resp. primárne náklady súvisiace s hlavnou činnosťou, ktoré majú priamy vplyv na ich konkurencieschopnosť. „Často však chýba čas a zdroje na režijné náklady,“ podotýka odborník. „Tie však, ak sa skombinujú, predstavujú dôležitý zdroj vnútorných rezerv a môžu rozhodnúť, či firma skončí v zisku alebo v strate,“ upozorňuje.
Ukázalo sa to aj počas koronakrízy, kde mnoho firiem reagovalo skratovo s cieľom rýchlo znížiť akékoľvek náklady. „V záujme dlhodobého podnikania má však väčší zmysel riadená optimalizácia nákladov,“ podotýka. Kľúčom je nájsť optimálnu cenu dodávaného tovaru alebo služby. „Nie vždy ide o najnižšiu cenu,“ upozorňuje Juraj Janči.
Tá môže byť skôr rizikom. „Z dlhodobého hľadiska to nie je víťazstvo nad dodávateľom. Dodávateľ totiž následne hľadá spôsoby, ako nahradiť podhodnotenú cenu, a to buď zlou kvalitou alebo upraveným materiálom resp. polovýrobkami, prípadne nie je ochotný sa podeliť o poznatky v prípade inovácií, resp. vylepšení produktu či služby, viac sa zameria na klientov, s ktorými má lepší vzťah alebo dosahuje vyššiu pridanú hodnotu,“ vypočítava.
Kde firmy plytvajú
Práve proces optimalizácie nákladov odhalí, kde firmy zbytočne plytvajú. ERA takto firmám pomohla dosiahnuť úspory až do 80 %. „Z našich štatistík za vlaňajší rok vyplýva, že z celkového počtu 1096 projektov dosiahla agregátna úspora až 21,09 milióna eur,“ podotýka Juraj Janči.
Napríklad len optimalizovaním nákladov pri údržbe a oprave strojov a zariadení firmy ušetrili 15 až 25 %. Pri správe budov, nájomného a energií išlo o úspory 15 až 25 %, pri doprave a logistike 8 až 23 %, IT a telekomunikácie až 20 %.
Optimálnym nastavením poistenia môžu firmy ušetriť až 22 %, v obalovom a baliacom materiál 18 % a pri bankových poplatkoch je možná úspora až do 50 %. „Ide o nájdenie ideálneho pomeru medzi množstvom a vlastnosťou kupovaného prostriedku alebo služby a ich úžitkom pre podnikanie firmy,“ podotýka Juraj Janči k optimálnej cene.
Firmy však tiež musia chcieť zmenu a ukázať súčinnosť. „Niekedy sa stretávame s tým, že zamlčia či zámerne neuvedú presné čísla, od ktorých však závisí aj presná analýza,“ podotýka. Proces má niekoľko fáz. Výsledkom je stratégia, ktorá firme umožní fungovať bez plytvania zbytočných prostriedkov.
Komentáre
Pridať komentár