Barometer rizík krajín a sektorov podľa Coface: Rok 2024 bude kľúčový


			Barometer rizík krajín a sektorov podľa Coface: Rok 2024 bude kľúčový

Po trochu turbulentnom roku 2023, ktorý nakoniec dopadol oveľa lepšie, ako sa očakávalo, sa rok 2024 ukazuje ako rozhodujúci a zároveň neistý.

A to tak z (geo)politického hľadiska, keďže sa vo viac ako 60 krajinách budú konať prezidentské či parlamentné voľby, ako aj z hospodárskeho hľadiska, pretože sa zvyšujú riziká spojené so stále sa spomaľujúcou globálnou ekonomikou.

V tejto súvislosti nadnárodná spoločnosť Coface upravila 13 ratingov rizikovosti krajín (12 zlepšení a 1 zhoršenie) a 22 ratingov sektorových rizík (17 zlepšení a 5 zhoršení). Odráža to výrazné zlepšenie výhľadu, aj keď krehké, a v prostredí, ktoré je naďalej veľmi nestabilné, a teda neisté.

Rast svetovej ekonomiky sa po minuloročných 2,6 % už tretí rok po sebe spomalí na 2,2 % v roku 2024. Ako konštatuje najnovšia hodnotiaca analýza Coface Risk Barometer, rok 2024 bude v mnohých ohľadoch kľúčový.

Nadnárodná spoločnosť Coface je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika. Spoločnosť každý štvrťrok prehodnocuje riziká v 13 hlavných sektoroch v 28 krajinách, ktoré predstavujú viac ako 80 % globálneho HDP, v 6 hlavných regiónoch sveta.

Rating Slovenska ostáva

Spoločnosť Coface v tejto súvislosti upravila 13 ratingov krajín z pohľadu rizikovosti a 22 ratingov sektorových rizík. „V našich analýzach a predpovediach používame na vyhodnotenie rizík osemstupňovú škálu od veľmi nízkeho (A1) až po extrémne (E).  

V prípade Slovenska zostáva hodnotenie rizika krajiny na stupni prijateľné A4 a hodnotenie podnikateľského prostredia na stupni nízke A2,“ konštatuje výkonný riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko Rudolf Kypta.

Nízke riziko platí zo sektorov v celej strednej Európe pre farmaceutický priemysel, naopak veľmi vysoké riziko nesplácania pohľadávok majú v našom regióne 4 sektory – stavebníctvo, textilno-odevný a drevársky sektor a odvetvie dopravy.   Coface predpokladá rast slovenskej ekonomiky na úrovni 2 % pri raste inflácie na úrovni 4 %.

„Mierny nárast zahraničného dopytu v roku 2024 by mal podporiť vývoz, najmä v automobilovom priemysle. Predpokladáme aj zvýšenie domácej spotreby vďaka rastúcim reálnym mzdám a klesajúcej, aj keď stále vysokej inflácii. Investície budú aj naďalej podporované z fondov EÚ,“ konštatuje Rudolf Kypta.

Rozpočtové opatrenia z roku 2023, ako napríklad zníženie sadzby DPH v oblasti stravovania a športu, obmedzia pokles deficitu verejných financií spôsobený zrušením dotácií na energie. Slovensko čakajú tento rok prezidentské voľby.

Globálny rast sa ohýba, ale (zatiaľ) nenarušuje

Hoci v Spojených štátoch sa zdá, že ekonomika by mohla pocítiť mäkké pristátie, hospodárska aktivita by sa mala v prvej polovici roka naďalej spomaľovať v nadväznosti na výdavky domácností, a to najmä preto, že prebytočné úspory z čias pandémie sa výrazne zmenšili, kým platobná neschopnosť podnikov je na výraznom vzostupe, a to tak z hľadiska frekvencie, ako aj veľkosti pohľadávok.


Mohlo by vás zaujímať: AM Best potvrdila úverový rating poisťovni Colonnade


Čínska ekonomika, ktorá sa v druhej polovici roka 2023 zrejme opäť dostala na nohy a rok ukončila s rastom HDP na úrovni 5,2 %, čo je mierne nad oficiálnym cieľom rastu, sa na začiatku tohto roka zastavuje.

Oživenie spotreby zostáva krehké a obavy z korekcie na trhu nehnuteľností, riešenia dlhu miestnej samosprávy a deflačných tlakov naďalej zaťažujú súkromné investície a spotrebiteľský sentiment.

V Európe sa v prvej polovici roka očakáva (takmer) stagnácia. Spracovateľský priemysel je naďalej penalizovaný pretrvávajúcimi vysokými nákladmi a slabým zahraničným dopytom.

Inflácia a úrokové sadzby: nepriaznivé prostredie pre podniky

Napriek poklesu v roku 2023 a pomerne upokojujúcemu krátkodobému trendu je jadrová inflácia vo väčšine vyspelých menových oblastí stále dvakrát vyššia ako cieľ centrálnych bánk. Výzvou pre rok 2024 bude zistiť, či sprísňovanie menovej politiky, ktoré trvá už vyše 18 mesiacov, stačí na to, aby prešlo „poslednú míľu“ a vrátilo infláciu na úroveň 2 %. A udržalo ju tam.


Mohlo by vás zaujímať: Solárne panely: akým rizikám čelia a prečo je poistenie dôležité? Radí Colonnade Insurance


Stále napäté trhy práce s mierou nezamestnanosti pod ich štrukturálnou úrovňou, historicky vysokou mierou voľných pracovných miest a udržateľnou dynamikou miezd naznačujú, že boj ešte nie je vyhratý – a to bez ohľadu na prípadné ponukové šoky, ktoré sa môžu vyskytnúť v súčasnom geopolitickom prostredí.

Bez ohľadu na to, samozrejme, ak nedôjde k náhode, úrokové prostredie, na ktoré si všetci aktéri - domácnosti, podniky a vlády - zvykli za posledných 15 rokov, je už pevne minulosťou a úrokové sadzby by mali vo všetkých vyspelých ekonomikách zostať na vysokej úrovni počas celého roka.

„Trhové očakávania až šiestich znížení sadzieb (po 25 bázických bodov) v priebehu roka sa nám zdajú prehnané, a to na oboch stranách Atlantiku. V Európe, aj napriek slabej dynamike, keď sú jadrové inflačné tlaky nad úrovňou 2 %, by nemali ECB ani Bank of England začať s uvoľňovaním menovej politiky skôr, ako prinajlepšom v lete 2024,“ konštatuje Coface.

Toto nepriaznivé ekonomické prostredie udrží spoločnosti v ťažkej situácii. Prudké zrýchlenie insolvencií je preto podľa Coface jedným z hlavných rizík jej centrálneho scenára.

Rozvíjajúce sa ekonomiky sú hnacou silou globálneho rastu, ale stále rôznorodé

V roku 2024 budú rozvíjajúce sa krajiny hlavnou hnacou silou svetového hospodárstva a prispejú 1,7 percentuálneho bodu k celkovému rastu svetového HDP odhadovaného na 2,2 %. Rozvíjajúce sa ekonomiky sa tak budú na globálnom raste podieľať tromi štvrtinami, čo je najviac od roku 2013. Juhovýchodná Ázia bude opäť jedným z najdynamickejších regiónov s rastom 4,6 % po 4 % v minulom roku.

Najchudobnejšie a najviac zadlžené krajiny budú čeliť väčším ťažkostiam. Pri vysokých úrokových sadzbách a silnom dolári sa možno dôvodne obávať opätovného nárastu platobnej neschopnosti štátov. Niektoré krajiny sú už v platobnej neschopnosti alebo takmer v platobnej neschopnosti, napríklad Srí Lanka, Ghana, Etiópia, Malawi, Pakistan a Laos.

Eskalácia napätia v Červenom mori, náklady na námornú dopravu rastú

Nestabilita v oblasti Červeného mora je veľkou hrozbou pre námornú dopravu. Táto obchodná cesta poskytuje prístup k Suezskému prieplavu, najrýchlejšej námornej trase spájajúcej Európu (najmä Rotterdam alebo Londýn) s Áziou. Prechádza ním približne 12 % svetového obchodu a 30 % svetovej kontajnerovej dopravy.

Vzhľadom na hrozbu v regióne sa väčšina lodných spoločností už vyhýba Suezskému prieplavu a volí Mys Dobrej nádeje, ktorý vedie okolo afrického kontinentu a predlžuje trasu o viac ako desať dní. Pre tých, ktorí ho naďalej využívajú, prudko rastú náklady na bezpečnosť a poistenie.

Aby dopravcovia kompenzovali tieto náklady, presmerúvajú svoje lode na európske a stredomorské obchodné trasy, čím sa zmenšuje priestor pre tovar prepravovaný na transpacifických a severojužných trasách, čo má za následok aj vyššie ceny. 

„Napriek zvýšeniu sadzieb za prepravu tovaru, ktoré sa od Šanghaja viac ako zdvojnásobili a na niektorých trasách do Európy dokonca strojnásobili, sú v priemere stále nižšie ako ich rekordná úroveň zo začiatku roka 2022. Zatiaľ sa domnievame, že inflačný vplyv bude obmedzený - rádovo 0,1 percentuálneho bodu inflácie na globálnej úrovni (0,2 percentuálneho bodu v Európe) a nezdá sa, že by mohol narušiť náš hlavný scenár,“ konštatuje Coface.

Zdroj: Coface

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS

Súvisiace články