Konsolidácia 2026: Viac daní, menej investícií a slabšia budúcnosť dôchodkov

Zadlžovanie dáva pre každého človeka aj štát zmysel len vtedy, ak smeruje do rozvoja a investícií a má potenciál generovať ďalšie príjmy. Naopak, spotrebné úvery pri bežných ľuďoch aj štátne pôžičky na výdavky do spotreby nie sú dobrou investíciou.

Konsolidácia pre rok 2026 síce prvýkrát obsahuje aj škrty na strane štátu, nesiaha však na obrovské výdavky do spotreby, ktoré si Slovensko nemôže dovoliť. Navyše nijako nezmierňuje daňovo-odvodové zaťaženie firiem, ktoré sú kľúčové pre ekonomiku Slovenska. Práve naopak, zaťaženie sa cez vyššie sociálne odvody aj príplatky ďalej zvyšuje.

Vláda navyše siaha aj na oblasť kolektívneho investovania, kde vyšší osobitný odvod povedie k rastu poplatkov alebo redukcii výdavkov napríklad pri aktívnej správe portfólia. Namiesto podpory investovania medzi širokou verejnosťou, čo je kľúčové opatrenie pre stabilizáciu dôchodkového systému, sa podmienky na investovanie zhoršujú.

Ťažšie podnikanie a falošný dôchodkový prísľub: Skrátenie odvodových prázdnin SZČO na 6 mesiacov a dlhodobo vyššie odvody

Štát by sa mal dlhodobo snažiť podporovať podnikanie, keďže práve malé a stredné firmy tvoria dlhodobo kostru ekonomiky. Prechod z pozície zamestnanca na SZČO si vyžaduje odvahu a podporu, a odpustenie odvodov na prvý rok bolo zásadným motivátorom. Od redukcie na 6 mesiacov si štát sľubuje príjem 119 mil. eur, ja som však voči tomuto predpokladu skeptický.

Navyše, vláda zvýši minimálny vymeriavací základ z 50 na 60 % s argumentom, aby živnostníci poberali v budúcnosti vyšší ako minimálny dôchodok. Táto argumentácia je do istej miery zavádzajúca. Slovenský dôchodkový systém je v dnešnej podobe neudržateľný.

Mohlo by vás zaujímať: 5 rád, na čo dávať pozor pri poistení fotovoltiky

Deficit Sociálnej poisťovne na úrovni 3 miliárd eur pri neochote vlády zrušiť nesystémový 13. dôchodok nesmeruje k ničomu inému len k redukcii budúcich dôchodkov. Budúci dôchodcovia nemôžu počítať so štedrou mierou náhrady, s akou sa počíta dôchodok dnes. To znamená, že vyššie dôchodkové odvody živnostníkom neprinesú do budúcnosti vyšší dôchodok.

Pri živnostníkoch hrozí výrazný prepad príjmov po odchode na dôchodok, a na tom nič nezmení ani zvýšenie minimálnych odvodov. Jediným efektívnym riešením je podpora dlhodobého investovania a sporenia na dôchodok a zmena nastavenia vyplácania dôchodku so štátom podporovaného 2. a 3. piliera v prospech dlhodobého anuitného dôchodku. Ak chce štát živnostníkom reálne zabezpečiť lepší príjem na dôchodku a zároveň sa chce vyhnúť veľkému sociálnemu problému pri tejto skupine budúcich dôchodcov, mal by výrazne zatlačiť na tvorbu finančného majetku cez investovanie a sporenie. Podmienkou pritom musí byť čerpanie až po odchode do riadneho starobného dôchodku.

Vyššia daň z poistenia

Zvýšenie sadzby dane z poistenia z 8 na 10 % ďalej zníži poistnú ochranu obyvateľov Slovenska. Pritom podľa dát OECD za rok 2024 je penetrácia neživotného poistenia na Slovensku len na úrovni približne 1,4 % HDP, pričom priemer EÚ je 2,5 % a v západných krajinách presahuje bežne 3 %.

Toto opatrenie nesiahne na príjmy žiadnej inštitúcie, ale zaťaží len ľudí s neživotným poistením. To znamená, že zodpovední ľudia, ktorí si chránia svoj majetok a nespoliehajú sa na pomoc štátu pri živelnej katastrofe, budú potrestaní zvýšením ceny.

Mohlo by vás zaujímať: Darovacia zmluva na byt: Čo by mala obsahovať?  Radí Colonnade

Dôsledkom bude pokles záujmu o poistenie, a tým zvýšenie rizika pre štát, že bude na mimoriadnej pomoci pri živelných pohromách vyplácať viac. A keďže rozsah živelných pohrôm sa klimatickou zmenou stále zväčšuje, nárast preplatených škôd môže byť do budúcnosti dramatický.

Už minulosť jasne ukázala, že znižovanie miery poistnej ochrany sa štátu neoplatí. Po zavedení dane z poistenia v roku 2019 sa predpísané poistné prepadlo na úroveň 1,17 % HDP a len postupne sa zotavuje. To znamenalo menšie daňové príjmy aj viac finančnej pomoci pri pohromách. Ľudia na Slovensku sú cenovo veľmi citliví a každé zvýšenie ceny znižuje počet ľudí, ktorí sa poistne chránia. Zvýšenie dane povedie k poklesu poistnej ochrany medzi obyvateľmi.

Podnikanie je stále ťažšie

Podľa štatistík má Slovensko druhé alebo tretie najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v celej EÚ (v závislosti od zdroja). To je veľmi veľa na krajinu, ktorá si dlhodobo zakladala na nízkej cene práce. Už dávno neplatí, že zamestnávanie na Slovensku je lacné, a takzvaná pasca stredného príjmu je vážny problém.

Ten však vláda nevidí a cenu práce nielen neznižuje, ale ďalej zvyšuje. Inak by sme neboli svedkami rekordne prudkého, 12 % medziročného rastu minimálnej mzdy (ktorá sa odráža aj na príplatkoch za nočnú a víkendovú prácu) a zvýšenie dane z príjmu už pre ľudí, ktorí zarábajú približne dvojnásobok priemernej mzdy.

V médiách bežne čítame, že firmy menej investujú a ak neprepúšťajú, tak odkladajú nábor nových zamestnancov. Situácia nie je dobrá a reálne hrozí odchod ďalších firiem. Okrem toho sa znižuje ziskovosť mnohých spoločností, čo v konečnom dôsledku má dopad na príjmy štátu. Vláda by sa mala snažiť zlepšiť podmienky na podnikanie, v skutočnosti vidíme opak. Konsolidácia v roku 2026 neprinesie žiadnu pozitívnu zmenu, len ďalej zhorší situáciu firiem.