V sledovanom období IE medzi ne zaradila Solventnosť II, klimatické zmeny, udržateľné financie, penzie, kybernetické riziká a ochranu osobných údajov. Výročnú správu obohacujú osobitné príspevky vybraných top manažérov, ako sú napríklad Denis Kessler, predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ SCOR, Alison Martin, riaditeľ skupiny pre riadenie rizík, Zurich Insurance Group a Christian Mumenthaler, výkonný riaditeľ Swiss Re.
Už z vyššie uvedeného stručného obsahu výročnej správy IE vyplýva, že má vysoko odborný a aktuálny charakter. Je vhodné okrem iného upozorniť, že sa nezaoberá len internými problémami jednotného poistného trhu EÚ, ale načrtáva aj externé aspekty rozvoja európskeho poisťovníctva najmä v súvislosti s globálnou reguláciou a vzťahy poisťovateľov s G20. Správa je pomerne rozsiahla, lebo číta 79 strán, a to bez súvislých štatistických údajov, ktoré sú obsiahnuté v iných publikáciách IE.
V tomto článku bude rozbratá vzhľadom k jej významu problematika voľného poskytovania služieb. O niektorých ďalších témam budú následne spracované samostatné články.
Problematiku voľného poskytovania služieb prezentuje vo výročnej správe generálny riaditeľka IE Michaela Koller. V úvode spresňuje, že sloboda (dočasného) poskytovania služieb a sloboda usadiť sa boli dôležité pre rozvoj európskeho poisťovníctva. Poisťovatelia podľa jej názoru využili slobodu poskytovania služieb, a prispeli tak k formovaniu vysoko integrovaného jednotného trhu. Avšak tento úspech nebol bez problémov. Niekoľko poisťovateľov totiž túto slobodu využívalo neadekvátne, čo v konečnom dôsledku ohrozuje integritu jednotného trhu.
Problém s aplikáciou slobody poskytovania služieb
O čo ide konkrétne? Zistilo sa, že títo nečestní poisťovatelia netvorili primerané technické rezervy a v marketingových materiáloch poskytovali zavádzajúce informácie, a to pokiaľ ide o compliance s regulačnými solventnosť požiadavkami. Niektorí poisťovatelia prevádzkovali činnosť na základe nepriehľadných právnych konštrukcií a komplexných sprostredkovateľských dojednaní, čo predstavovalo obtiažne identifikovanie osôb v kľúčových funkciách. V mnohých prípadoch boli tieto spoločnosti založené v domovskej jurisdikcii, ale pôsobili výlučne alebo takmer výlučne na hostiteľských poistných trhoch na základe slobody poskytovania služieb.
Podľa Michaely Koller nebola síce sloboda poskytovania služieb koncipovaná pre permanentné a takmer výhradné prevádzkovanie činnosti na iných trhoch, ale poisťovatelia by nemali byť penalizovaní len za to, že operujú prostredníctvom takéhoto podnikateľského modelu. Problém, ktorý treba riešiť, spočíva v tom, že umožnil niekoľkým poisťovateľom udržiavať neadekvátnu solventnosť pozíciu a obchádzanie určitých dohľadových požiadaviek na trhu, na ktorom sa uskutočňuje prevažná časť ich aktivity.
Nutnosť lepšej komunikácie medzi orgánmi dohľadu
Kľúč k riešeniu vyššie uvedeného problému je podľa názoru Michaely Koller, ktorý možno chápať ako stanovisko IE, predovšetkým v lepšej kooperácii a komunikácii medzi národnými orgánmi dohľadu domovských a hostiteľských trhov. To je obzvlášť dôležité vo fáze povoľovania činnosti, a akonáhle je vyhlásená insolvencia. Je ale nevyhnutné aj zapojenie na európskej úrovni.
Každodenný dohľad je tiež podstatný. Domovský orgán dohľadu musí mať kapacitu vykonávať danú povinnosť a aktívne spolupracovať s hostiteľským orgánom dohľadu. V súlade s princípmi „európskeho pasu" sa, samozrejme, hostiteľský orgán dohľadu spolieha na domovský orgán dohľadu (teda orgán, ktorý vydal povolenie).
Aj keď sa tento problém týka len malého podielu spoločností, obeťami nie sú len ich klienti, ale aj rozhodujúca väčšina európskych poisťovateľov, ktorí dodržiavajú pravidlá a prispievajú k zdravému a konkurenčnému cezhraničnému poistnému trhu, pretože dôvera spotrebiteľov je podkopaná. Táto malá skupina poisťovateľov vytvára reputačné riziko pre celé poisťovníctvo a dáva do stávky slobodu európskeho projektu.
Kompetencie a nástroje na vyriešenie problému
Poisťovatelia podľa Michaely Koller vítajú úsilie EIOPA a štátnych orgánov dohľadu riešiť tento problém, a to predovšetkým optimálnym využitím kompetencií a nástrojov, ktoré majú k dispozícii. Koller uvádza prehľad niektorých aktivít EIOPA od januára 2017 a nástrojov, ktoré môže využiť. Avšak sa konštatuje, že EIOPE stále chýba záväzná právomoc na riešenie sledovaného problému a preto sú potrebné dodatočné právomoci na zabezpečenie riadneho dohľadu nad aktivitami v oblasti slobody poskytovania služieb.
Preto nebolo prekvapenie, že táto otázka sa stala v septembri 2017 predmetom diskusie v rámci revízie nariadenia upravujúceho európske orgány finančného dohľadu. Možno dodať, že poisťovníctvo sa týka nariadenia 1094/2010 / EÚ o zriadení Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), o zmene rozhodnutia č. 716/2009 / ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79 / ES, teda o zriadení EIOPA. IE vyjadrila podporu novým kompetenciám EIOPA, ale jasne limitovaným na riešenie sledovaného problému. To by malo EIOPA umožniť zohrávať koordinačnú úlohu v sporoch medzi národnými orgánmi dohľadu vo veci slobody poskytovania služieb.
Navrhovaný text nového, resp. novelizovaného, nariadenie bol podľa IE dohodnutý v apríli 2019. K tomu je účelné spresniť, že 16. apríla 2019 odsúhlasil posilnenie finančného dohľadu Európsky parlament. Medzi nové právomoci EIOPA by malo patriť jej odporúčania, aby relevantné národné orgány začali vyšetrovanie, vytvorenie platformy na spoluprácu na základe vlastnej iniciatívy EIOPA a prijímanie rozhodnutí, pokiaľ sa medzi národnými orgánmi dohľadu nedosiahla dohoda. Návrh novelizovaného nariadenia stanovuje aj nové povinnosti národných orgánov. Ide napríklad o oznamovanie problémov spojených s voľným poskytovaním služieb zo strany domovského orgánu dohľadu EIOPA a príslušným hostiteľským orgánom dohľadu a o poskytovaní informácií.
Komentáre
Pridať komentár