Turecko čakajú predčasné voľby. Už 24. júna, teda viac ako rok pred plánovanými voľbami, budú Turci rozhodovať o novom prezidentovi aj parlamente. Prezident Tayyip Erdogan prijal toto rozhodnutie po rokovaniach s lídrom národnej strany MHP Devletom Bahcelim, ktorá podporuje vládnucu Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP). Rozhodnutie ešte musí odobriť parlament.
Prečo?
Erdogan sa netají tým, že voľby by mali znížiť politickú neistotu v Turecku, a to aj z dôvodu vyšších regionálnych rizík, najmä pokiaľ ide o Sýriu. Zároveň by si však voľbami otvoril cestu na riešenie ďalších otázok, týkajúcich sa ekonomiky. Počiatočná reakcia trhu na rozhodnutie bola vcelku pozitívna. Líra sa posilnila o 1,7 % voči americkému doláru a 1,6 % voči euru. Navyše 10-ročné výnosy dlhopisov klesli o takmer 40 bázických bodov; na 12,30 %.
„Ide o odpoveď trhu na snahu prezidenta znížiť politické napätie. V skutočnosti však tiež prichádzajúce voľby vyvíjajú tlak na vládu, aby udržala tempo rastu napriek rizikám prehriatia. Akékoľvek spomalenie ekonomiky pred voľbami by mohlo narušiť podporu vlády zo strany voličov,“ konštatuje Seltem Iyigun, ekonóm Coface. Ako dodáva Iyigun, predčasné voľby skracujú obdobie neistoty politického a hospodárskeho riadenia z osemnástich mesiacov na dva.
Riziká
Rizík v nadchádzajúcich týždňoch je hneď niekoľko. „Menovú politiku by mohla ovplyvniť volebná kampaň. Finančná a menová stabilita je pre vládu pred voľbami skutočne dôležitá. Práve na hodnotu líry majú do veľkej miery vplyv domáce sentimenty a preferencie voličov. Preto sa centrálna banka môže rozhodnúť zasiahnuť, aby odvrátila nestálosť líry,“ podotýka ekonóm. Snahy o stabilizáciu meny by však zároveň mohli zvýšiť náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré sú už teraz pre firmy a domácnosti veľmi vysoké.
„Napriek počiatočnej pozitívnej reakcii trhu zostáva ekonomický výhľad nezmenený a plný rizík. Po prvé, hospodárstvo prehrieva: aj keď Turecko profitovalo zo silných hospodárskych ukazovateľov medzi rokmi 2015 a 2017, vrátane silného rastu na úrovni okolo 5,5 %, išlo to na úkor narastajúceho deficitu bežného účtu, a to z 3,8 % na 5,5 % HDP, ďalej zvýšenie inflácie z 8,8 % na 12 % a znehodnotenia líry oproti americkému doláru o približne 73 % od začiatku roka 2015,“ vypočítava ekonóm Coface.
Ako dodáva, bankové úvery vzrástli z 1,253 miliardy lír začiatkom roku 2015 na 2,280 miliardy lír v polovici apríla 2018. „Tieto faktory budú naďalej zvyšovať riziká tvrdého pristátia. Celkové dlhové cenné papiere so splatnosťou do 1 roka dosiahli 185,9 mld. USD. Ak sa na túto sumu očakáva schodok bežného účtu vo výške 50 miliárd USD do roku 2018, potom potreba financovania vzrastá do výšky takmer 236 miliárd USD v období jedného roka. To môže byť veľmi náročné pre ekonomiku,“ dodáva.
Dva mesiace do volieb
Okrem toho, ak by došlo k akémukoľvek zvýšeniu politickej nestability v období od 24. júna do marca 2019, termínu miestnych volieb, výsledkom by bolo oslabenie meny. Takáto situácia by zvýšila devízové zadlženie a tiež vysoké náklady na firemné úvery, ktoré by znížili ziskové marže pre malé a stredné podniky, ako aj pre veľké spoločnosti.
„Do volieb stále pretrváva riziko fiškálneho sklzu, hoci vzhľadom na časový rámec, je minimálne. Riziko odchýlky od fiškálnej disciplíny tiež kleslo. V súčasnosti predstavuje 12-mesačný rozpočtový deficit takmer 1,5 % HDP. No vzhľadom na to, že do volieb zostávajú dva mesiace, vláda nebude mať veľa času na zvýšenie verejných výdavkov,“ dodáva ekonóm Coface Seltem Iyigun.
Komentáre
Pridať komentár