Podľa nej by mali byť tieto projekty viac zacielené na zabezpečenie zamestnanosti a rastu. Cieľom spomínaného investičného plánu je zvýšiť investičné aktivity v Európe, ktoré sú v dôsledku globálnej finančnej a ekonomickej krízy stále nedostatočné, a tým podporiť ekonomický rast.
Junckerov plán má tri piliere:
- 1. pilier — finančné nástroje, ktoré majú prilákať investície a na základe multiplikačného efektu znásobiť ich vplyv. Preto bol vytvorený Európsky fond pre strategické investície (EFSI) zriadený v rámci Európskej investičnej banky (EIB);
- 2. pilier — technické nástroje. K nim patrí Európsky portál investičných projektov, ktorého cieľom je prepájať investorov s navrhovateľmi projektov, a zvyšovať tak transparentnosť a informovanosť o investičných príležitostiach v EÚ. Nemožno opomenúť ani Európske centrum pre investičné poradenstvo, poskytujúce odbornú podporu investorom, predkladateľom projektov aj riadiacim orgánom;
- 3. pilier — cieľom je zlepšiť investičné prostredie a zaistiť hlbšiu integráciu jednotného vnútorného trhu v tejto oblasti. Prvoradá pozornosť je venovaná odstraňovaniu administratívnych a regulačných prekážok.
Kľúčové otázky sú, koľko finančných prostriedkov je k dispozícii a ako má Junckerov plán v praxi fungovať. Z rozpočtu EÚ bolo uvoľnených 16 mld. eur a k nim bolo doplnených 5 mld. eur z vlastných zdrojov EIB. Spolu tvoria tieto finančné prostriedky garanciu, ktorá dáva súkromným investorom istotu.
Podstata plánu teda spočíva v prepojení súkromných investícií s verejnou garanciou. EFSI by mal na základe multiplikačného efektu pomôcť vygenerovať nové investície v celkovej výške 315 mld. eur za obdobie január 2015 - december 2017 (a do roku 2022 cca 500 mld. eur). Súkromné zdroje s verejnou podporou by mali smerovať najmä do oblastí, ako je dopravná infraštruktúra, rozvoj výskumu a inovácií, vzdelávania, telekomunikácie či energetika.
Po tomto stručnom predstavení investičného plánu, avšak pre základnú orientáciu čitateľa nevyhnutnom, sa pozrime bližšie na pripomienky IE. Táto federácia vydala 13. októbra 2016 tlačové oznámenie, v ktorom podrobila kritike najmä procedurálne pravidlá a výber projektov infraštruktúry. Investičný plán vraj nenapĺňa očakávania európskych poisťovní a zaisťovní. K tomu, aby európske dopravno-infraštruktúrne ciele boli v budúcnosti úspešné, je podľa názoru IE vykonať celý rad vylepšení.
Napríklad investičné portály by mali poskytnúť infraštruktúrnym projektom väčší priestor (viditeľnosť) a investičné prostredie by malo ťažiť z transparentnejších pravidiel. Finančné zdroje, ktoré sú k dispozícii, by mali byť nasadzované prednostne na tie infraštruktúrne projekty, ktoré podporia zamestnanosť a ekonomický rast. Pokiaľ ide o investičné portály, existuje okrem iného odporúčanie, aby Európsky portál investičných projektov bol rozšírený o portály regionálnych infrastruturních projektov.
Vyššie uvedené pripomienky či odporúčania IE treba však chápať v širšom kontexte. Európske poisťovne a zaisťovne, ktoré IE zastrešuje, sú podľa jej vyjadrenia najväčším inštitucionálnym investorom v Európe.
IE jednoznačne víta politický dôraz na infraštruktúrne investície a konkrétne iniciatívy vedúce k väčšej ponuke vhodných projektov. Táto federácia oceňuje aj podporu európskych zákonodarcov smerujúce k odstráneniu niektorých regulačných bariér, daných najmä Solventnosť II.
To znamená, že európske poisťovne a zaisťovne majú záujem bezpečne investovať, a to aj s ohľadom na dnešné v podstate nulové úrokové sadzby, ale potrebujú, aby k tomu boli dobudované nevyhnutné predpoklady.
Komentáre
Pridať komentár