Stredná Ázia, ktorá leží na dvoch vetvách novej Hodvábnej cesty, je nielen významným obchodným partnerom Ruska a Číny, ale aj vstupnou bránou do oboch mocností. Hoci nateraz je zrejmý dlhoročný vplyv Ruska v regióne prostredníctvom migračných pohybov, jeho vojenských základní či kultúry, obe krajiny – Rusko aj Čínu - spája boj proti šíreniu radikálneho islamu; avšak krehká rovnováha moci by sa mohla už čoskoro zmeniť.
Čína je totiž najväčším poskytovateľom financovania rozvoja tohto koridoru v regióne. Upozorňuje na to v najnovšej analýze nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.
Do čínskej iniciatívy novej Hodvábnej cesty sa už začiatkom roka zapojilo 130 krajín, čo predstavuje 41 % svetového HDP a 49 % svetového obchodu. Ako pripomína Coface, v Strednej Ázii išlo od začiatku o formu priamych investícií a pôžičiek na výskum, využívanie a prepravu uhľovodíkov, ťažbu nerastných surovín, výrobu a prenos elektriny vrátane vodnej energie; na výstavbu a modernizáciu ciest a železníc, logistických centier, telekomunikácií, na poľnohospodárstvo, ako aj cestovný ruch.
Väčšina investícií však smerovala do už existujúcich projektov, čo bolo na jednej strane istou výhodou, no na druhej strane, infraštruktúra vybudovaná v danom regióne je relatívne obmedzená: Stredná Ázia (okrem Afganistanu a Mongolska) zahŕňa iba päť krajín, pričom novým projektom prechádzajú len dve zo šiestich hlavných pozemných koridorov, no žiadna z dvoch námorných trás, s ktorými počíta nová Hodvábna cesta.
„Okrem toho, keďže kvalita kontroly a rozhodovania je zásadná pri výbere projektov, zlé podnikateľské prostredie predstavuje riziko,“ upozorňuje Coface. A čo viac, prehĺbené je nedostatkom transparentnosti, keďže Čína nie je členom Parížskeho klubu veriteľov. Vplyv Číny v Strednej Ázii významne rastie, hoci rastie aj protičínsky sentiment, najmä z dôvodu výsad, ktoré Čína poskytla pracovníkom, firmám a importu z Číny. Okrem toho, keďže priame zahraničné investície a granty sú v porovnaní s pôžičkami minimálne, projekty vedú k zvýšeniu zahraničného dlhu krajín v regióne.
Kým Čína, v krajinách Strednej Ázie, je významnejšie prítomná od rozpadu Sovietskeho zväzu začiatkom deväťdesiatych rokov, kultúrna a vojenská prítomnosť Ruska je tam oveľa staršia. Rusko má vojenské základne v Kazachstane, Kirgizsku a Tadžikistane orientované najmä na boj proti islamskému terorizmu, a hostí asi štyri milióny krajanov z krajín strednej Ázie, čo je podľa Coface vidieť aj na vysokom objeme prevodov a transferov - v roku 2018 to predstavovalo 36 % HDP Tadžikistanu, 37 % HDP Kirgizsko a 13 % HDP Uzbekistane.
Nateraz je tak síce zachované približné rozdelenie rolí – v bezpečnosti a kultúre pre Rusko a v ekonomike pre Čínu, no Čínska ľudová republika už Rusko čoraz viac nahrádza a to najmä v hospodárskych záležitostiach. Čínska ekonomika je osemkrát väčšia ako ruská. Obidve mocnosti tak zatiaľ nachádzajú dôvody na zbližovanie najmä v boji voči šíreniu radikálneho islamizmu, no to sa môže zmeniť.
Rusko sa totiž ešte stále nemôže vyrovnať s čínskym projektom železničnej trate cez Kirgizsko, Uzbekistan a Turkménsko (následne v Iráne a Turecku), čo by poskytlo výhodnú alternatívu oproti prechodu cez Rusko. Problémom by ale mohla byť kaspická trasa. Nehovoriac o tom, že Uzbekistan sa otvára, čím rastie aj záujem Západu a krajín Perzského zálivu v regióne.
Komentáre
Pridať komentár