Nepochopiteľný útok na exponáty v berlínskych múzeách

Motív činu je nejasný. Zástupcovia múzeí veria, že pravdepodobne náhodne spôsobené škody pôjdu napraviť.

K útoku došlo niekedy v čase od 10 do 18 hodiny dňa 3. októbra tohto roku. Stalo sa tak na Ostrove múzeí ležiacom v samotnom srdci Berlína. Komplex je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO a je hlavnou turistickou atrakciou metropoly. Vyšetrovatelia vraj už prezreli dlhé hodiny záznamy z bezpečnostných kamier, bez toho aby objavili čokoľvek podozrivé.

Christina Haak, zástupkyňa riaditeľa Berlínskeho štátneho múzea, informovala, že celkovo bolo poškodených 63 diel umiestnených v Pergamon múzeu, v Starej národnej galérii a v Novom múzeu. Medzi poškodenými predmetmi nie je žiadna väzba alebo spojenie a v jednaní páchateľa nebol odhalený žiaden zrejmý vzorec.  

Friederike Seyfried, riaditeľka Berlínskej egyptskej zbierky umiestnenej v Novom múzeu, informovala, že kvapalina, ktorá škody spôsobila, bola olejnatej povahy, ale nespôsobuje korozívny efekt. Viac informácií o bezfarebnej tekutine nebolo oznámené v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním. 

Podľa vysokého policajného vyšetrovateľa Carstena Pfohl navštívilo Ostrov múzeí v inkriminovaný deň viac ako 3 000 ľudí. Bola to sobota, navyše sviatočné, pretože Nemecko v ten deň slávilo 30. výročie znovuzjednotenia. Komplikáciou navyše je fakt, že v daný deň sa len 1 400 vstupeniek rezervovalo vopred na meno, zatiaľ čo zvyšok bol predaný návštevníkom na mieste. Polícia už kontaktovala všetkých 1 400 známych mien e-mailom, aby sa spýtala, či si dotyční nevšimli čohokoľvek podozrivého alebo neobvyklého. 

Ďalej polícia informovala, že z taktických dôvodov pôvodne zamýšľala nezverejňovať žiadne detaily o incidente. Potom, čo však prípad presiakol do médií a týždenník Die Zeit a rozhlasová stanica Deutschlandfunk o tom priniesli správu, musela polícia reagovať. Vyzvala svedkov, aby priniesli akékoľvek informácie o podozrivých ľuďoch v múzeách 3. októbra.

Nie je jasné, akým spôsobom sa tekutina dostala na poškodené predmety. Pravdepodobne boli vybrané náhodne a vyšetrovatelia sa prikláňajú k verzii, že za tým stojí jeden páchateľ. Podľa Carstena Pfohla ale samozrejme nevylučuje polícia aj koordinovaný útok viacerých osôb. Policajný vyšetrovateľ oznámil, že pátranie prebieha všetkými smermi, ale polícia sa nebude vyjadrovať k rôznym špekuláciám alebo konšpiračným teóriám, ktoré sa hneď vyrojili v lokálnych médiách.

Motív je úplne nejasný, nemožno sa ničoho chytiť, v poškodených objektoch sa nedarí nájsť spojitosť alebo kontext. Podľa Pfohla nejde o ojedinelý akt, pretože aj artefakty v iných krajinách boli v nedávnych rokoch napadnuté kvapalinami. Zamestnanci múzeí si takých incidentov alebo hrozieb nie sú vedomí. Škody na exponátoch zistil personál múzeí.  

Podľa Friederike Seyfrieda nie sú poškodené žiadne maľby ani najväčšie diela. Ministerka kultúry Monika Grutters v tejto súvislosti vyslovila nádej, že sa budú dať poškodené predmety zreštaurovať, ale súčasne nastolila otázky zabezpečenia múzeí. Nie je to totiž prvýkrát, kedy boli berlínske štátne múzeá zaskočená. V marci 2017 sa vlámali zlodeji do budovy Bodemuseum na Ostrove múzeí a zmizli s kanadskou zlatou mincí s hmotnosťou 100 kilogramov známou ako  „Big Maple Leaf". Prípad nebol doteraz objasnený. Lupiči pravdepodobne rozbili vitrínu a odniesli mincu oknom v múzeu, odkiaľ ju preložili na vozík a odviezli. 

Podľa Christiny Haak je koncept bezpečnostnej ochrany múzeí priebežne stále revidovaný a stále sa myslí na jeho vylepšenie, avšak 100 % zabezpečenia objektov v zbierkach by prakticky znamenalo úplne vynechať verejnosť a nevystavovať.