Živnostníci často podceňujú zabezpečenie na penziu. Ak si nič neušetria, môžu mať problém vyžiť

Významná časť živnostníkov sa na Slovensku snaží čo najviac ušetriť na povinných platbách štátu. Najvyšší kontrolný úrad SR upozornil, že podľa údajov Sociálnej poisťovne podiel tých, ktorí si platia odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, stúpol medzi rokmi 2017 až 2021 zo 72 % na viac ako 81 %.

Takmer 150-tisíc živnostníkov si tak platí odvody, ktoré sú blízke tým u zamestnancov s minimálnou mzdou, aj keď ich reálny príjem je vyšší. Preto im hrozí, že po odchode na dôchodok dostanú iba minimálnu penziu garantovanú štátom.

Mohlo by vás zaujímať: INSIA: Personalizovaná video kampaň v majetkovom poistení spustená

Tá aktuálne dosahuje 389,90 eur. Ide o tých, ktorí majú za sebou 30 rokov dôchodkového poistenia. Ak platili odvody dlhšie, suma minimálnej penzie sa zvyšuje. Priemerná výška starobného dôchodku je však výrazne vyššia - v septembri tohto roka predstavovala 643,70 eur.

„Znamená to, že živnostníci, ktorí sa rozhodli platiť čo najnižšie odvody, môžu na to v budúcnosti doplatiť prudkým poklesom životnej úrovne. A to najmä v prípade, ak si na starobu nič neodložia. Platením odvodov z minimálneho vymeriavacieho základu nielen škodia štátnej pokladni, ale vysokému riziku vystavujú aj sami seba,“ upozorňuje Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.

Z priemeru žiť nechceme

Z vlaňajšieho prieskumu Portu pritom vyplýva, že väčšina Slovákov (67,7 %) chce robiť maximálne do 60-ky a až 86,5 % ľudí tvrdí, že priemerná penzia by im na živobytie nestačila.

„Preto ľuďom, ktorým hrozí v starobe výrazný prepad životnej úrovne, odporúčame, aby si na ňu odkladali. Ak s tým začnú hneď po vstupe na trh práce, bude im stačiť niekoľko desiatok eur mesačne, aby sa na penzii nemuseli zásadne uskromňovať,“ približuje Marek Malina.

Mohlo by vás zaujímať: Allianz hlási nárast odhalených podvodov, v niektorých oblastiach padli celoročné rekordy

Predstavme si, že si budúci penzista chce našetriť dostatok peňazí, aby mal počas 20 rokov na dôchodku 200 eur mesačne navyše. Vtedy by potreboval na účte 48 000 eur. Pri 400 eurách by to bolo už 96 000 eur. Aj na takúto sumu sa dá správnym investovaním dosiahnuť pri pomerne nízkych pravidelných vkladoch. Dôležité je začať čím skôr, inak sa finančná náročnosť sporenia zásadne zvyšuje.

Na našetrenie 96-tisíc eur je pri 40 ročnom investičnom horizonte a 8 % výnose potrebných 28 eur mesačne. Pri polovičnom čase je nutných už 164 eur. „Takýto výrazný je efekt zloženého úročenia. Platí teda, že každý rok sa počíta a čím neskôr človek začne, tým viac musí odkladať, aby sa na cieľovú sumu dokázal dostať,“ upozorňuje Marek Malina.

Zabúdať netreba ani na riziko

S investovaním je však vždy spojené aj riziko, ktoré vyplýva z výkyvov na finančných trhoch. Najlepšou ochranou voči nemu je dlhodobosť a pravidelnosť investovania, ani tá však nie je stopercentná.

Hoci sa doteraz finančné trhy z každého prepadu spamätali, počítať treba aj s tým, že práve pred odchodom na dôchodok dôjde k ich poklesu. Preto môžu niektorí investori zvážiť presun svojich investovaných peňazí do konzervatívnejších fondov, ktoré síce ponúkajú nižší výnos, no sú odolnejšie voči výkyvom.

„Ak investor presunie napríklad päť rokov pred odchodom do dôchodku peniaze do konzervatívnych aktív, jeho potenciálny výnos môže klesnúť aj o štvorcifernú sumu. Stále však môže počítať so slušným zhodnotením.

Po príchode tzv. medvedieho trhu na konci investičného horizontu, kedy sa hodnota akcií zvykne prudko prepadnúť, sa môže práve opatrnejší prístup oplatiť. Vďaka nemu totiž nedôjde k prepadu hodnoty investície, z ktorej by sa už trhy nestihli do odchodu do dôchodku spamätať,“ vysvetľuje Marek Malina.

Mohlo by vás zaujímať: UNIQA na Slovensku v prvom polroku 2023 rástla rýchlejšie ako trh, posilnila o 12,9 %

Práve preto sa do konzervatívnych fondov automaticky presúvajú aj investície ľudí, ktorí si na dôchodok šetria v II. pilieri. Pri investovaní vo vlastnej réžii je však takýto prístup dobrovoľný a je na každého osobnom zvážení, do akej miery je ochotný riskovať.

„Bez ohľadu na zvolenú stratégiu je možné povedať, že najhorší prístup je nemyslieť na budúcnosť vôbec. V prípade živnostníkov je to teda platenie minimálnych odvodov s tým, že si ani sami nič neušetria. Spoliehať sa na to, že ich pred chudobou bude zachraňovať štát, je nielen naivné, ale aj neetické,“ dodáva Marek Malina.