Združenie zdravotných poisťovní (ZZP) považuje za alarmujúce, ak ministerstvo zdravotníctva pripúšťa, že nevie riešiť problémy zdravotníctva iným spôsobom ako zlučovaním poisťovní. Diskusia o zlepšení stavu slovenského zdravotníctva by sa mala podľa Združenia otvoriť najmä v otázke využitia zdrojov, ktoré do neho smerujú. „Sumy určené na úhradu zdravotnej starostlivosti každoročne narastajú, ale pacienti prílev peňazí nepociťujú, preto je otázka efektivity ich využívania kľúčovou,“ hovorí Katarína Kafková, prezidentka ZZP.
Najviac rástli v sledovanom období úhrady za ústavnú zdravotnú starostlivosť a to až o 81 %. Táto oblasť zahŕňa nemocničnú starostlivosť, medicínske centrá, pôrodnice, či opatrovateľské domovy. V roku 2005 bolo na ňu vyčlenených 552 miliónov eur, v roku 2011 vyše 1 miliardy eur, pri porovnateľnom počte a približne rovnakej chorobnosti obyvateľstva. Práve tu vidí ZZP veľký priestor na reálne úspory v zdravotníctve. „V takmer polovici tendrov v štátnych nemocniciach predkladá ponuku len jediný uchádzač. Už len 15-percentná úspora z tohto balíka, dosiahnutá skutočnou súťažou medzi dodávateľmi, je viac ako toľko vládou kritizované náklady súkromných poisťovní,“ upozorňuje K. Kafková. Takmer 70%-ný nárast úhrad zaznamenala v porovnaní rokov 2005 až 2011 ambulantná starostlivosť, zo 727 miliónov eur na 1,2 miliardy eur.
Zdravotné poisťovne, ako strážcovia peňažných tokov, môžu svoju úlohu plniť len do určitej miery, za ich dverami sa otvára čierna diera, bez transparentného prehľadu o ďalšom smerovaní financií. „Poisťovne sa aspoň cez svojich revíznych lekárov snažia odhaľovať fiktívne, či neefektívne účtovania platieb za pacientov. Samozrejme máme záujem prispieť svojimi skúsenosťami z práce v teréne aj k ostatným oblastiam, kde prichádza k neefektívnemu využívaniu financií. Aj v tých, ktoré sú mimo dosahu poisťovní,“ dodáva K. Kafková.
Vláda sa však podľa K. Kafkovej namiesto hľadania riešení v prospech pacienta snaží odkláňať pozornosť úplne opačným smerom – na súkromné zdravotné poisťovne. „Hospodárenie poisťovní je jednak pod drobnohľadom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a jednak je ich zisk regulovaný v dvoch rovinách,“ vysvetľuje K. Kafková. Prvou je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 % splateného základného imania, druhou povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch. V prípade zisku súkromných poisťovní ide o 1,4 % z celkového poistného.
Dlh v rezorte zdravotníctva bol ku koncu minulého roka vo výške 154,01 mil. eur, medziročne klesol o 136,41 milióna eur, čo je výsledkom oddlžovania nemocníc sumou 300 miliónov eur. Podľa K. Kafkovej je teda diskusia o zrušení zdravotných poisťovní len zásterkou na utlmenie debaty o kontrole financií v systéme. Navyše, stále zostáva nezodpovedaná otázka transparentnosti hospodárenia pod gesciou jednej štátnej poisťovne.
Združenie zdravotných poisťovní
Komentáre
Pridať komentár