Slováci, ktorým by sa podarilo ušetriť po riadnom splatení finančných záväzkov, by nasporené finančné prostriedky najčastejšie minuli (48 %). Kúpili by si za ne predovšetkým nové bývanie (14 %) a vysnívanú dovolenku (14 %), ale aj nové auto (12 %) či vybavenie domácnosti (9 %). Dve pätiny Slovákov by si našetrené úspory naopak odložili nabok a ďalej šetrili (38 %) na účely finančného zaopatrenia detí (23 %) či svojho vlastného zaopatrenia v starobe (15 %). Tretina Slovákov by svoje úspory nechala na účtoch na bežnú spotrebu (33 %).
Vytváranie dlhodobej finančnej rezervy
„Dlhy predstavujú pre mnohých ľudí skúsenosť, ktorú by v budúcnosti neradi opakovali. Jedným z predpokladov je naučiť sa efektívne riadiť domáci rozpočet a začať si vytvárať finančné rezervy pre prípady neočakávaných výdavkov. Z nášho prieskumu ďalej vyplýva, že takmer polovica Slovákov by po splatení dlhov svoje prípadné finančné prostriedky opäť minula a ďalšia tretina Slovákov by nimi pokryla bežnú spotrebu,“ hovorí Markéta Fixová o spoločnosti KRUK, ktorá sa zaoberá správou dlhov.
Tendenciu míňať majú muži i ženy
Tendencia míňať je rovnaká u mužov i žien (48 %). Zatiaľ čo ženy by svoje finančné úspory vynaložili predovšetkým za nákup vysnívanej dovolenky (16 %), muži by si za ne radšej kúpili nové auto (14 %).
Takmer dve pätiny mužov i žien by nasporené financie ušetrili do budúcnosti. U mužov (39 %) je však snaha šetriť o niečo väčšia, než u žien (37 %). Podobné je to i v prípade ponechania úspor na bežnom účte. Túto možnosť by zvolilo 35 % mužov a 32 % žien.
S rastúcim vekom sa zvyšuje ochota sporiť
U Slovákov sa s rastúcim vekom prejavuje nižšia tendencia míňať nasporené finančné prostriedky. Urobila by tak len štvrtina ľudí vo veku 54 až 65 rokov. Ľudia v tomto veku uprednostňujú ďalšie sporenie na dôchodok či použitie úspor na zabezpečenie svojich detí (50 %), prípadne na pokrytie vlastných bežných výdavkov (41 %).
Opačný trend sa prejavuje u mladých ľudí veku 27 až 35 rokov: dve tretiny z nich by svoje úspory ďalej investovali a zadovážili by si za ne nové bývanie, vysnívanú dovolenku, auto či vybavenie domácnosti (66 %). Takmer tretina z nich by finančné prostriedky použila na pokrytie svojej bežnej spotreby (32 %) alebo by naopak ďalej šetrili (30 %).
Najviac chcú míňať na strednom Slovensku, najmenej v Bratislave
Najmenšiu tendenciu míňať nasporené financie majú obyvatelia Bratislavy. Urobili by tak dve pätiny z nich (43 %). Naopak najväčšia je táto tendencia v prípade obyvateľov stredného Slovenska, kde by svoje úspory minula viac než polovica (51 %). V ostatných častiach Slovenska sa ochota míňať pohybuje priemerne na úrovni 48 %.
Pre obyvateľov východného Slovenska je v porovnaní s ostatnými oblasťami typická tendencia ukladať našetrené finančné prostriedky na účet a hradiť z nich bežné výdavky (36 %). Obyvatelia západného Slovenska sú naopak najmenej ochotní ďalej šetriť a ponechať si úspory do budúcnosti.
Komentáre
Pridať komentár