Združenie zdravotných poisťovní (ZZP) oceňuje, že štát do diskusie o vyvlastňovaní konečne prináša aspoň čiastkovo odborné a ekonomické argumenty. „Doteraz to bolo iba o politických vyhláseniach. Sme preto radi, že ministerstvo financií pripúšťa, že avizované vyvlastnenie nevyrieši problémy slovenského zdravotníctva,“ hovorí Katarína Kafková, prezidentka ZZP. Aj IFP vo svojej analýze totiž hovorí, že nevie jasne identifikovať dôvody, prečo sa rast zdrojov nepremietol do zlepšeného zdravia populácie. „Pripájame sa k názoru analytikov ministerstva financií, že treba riešiť otázku výdavkov na lieky, vysokých hotovostných doplatkov pacientov a zlej manažérskej a medicínskej situácii v nemocniciach,“ dodáva K. Kafková
Analýza IFP, síce až po schválení vyvlastnenia poisťovní, ale predsa, otvára diskusiu o efektivite slovenského zdravotníctva aj zo strany štátnych inštitúcií. ZZP rovnako oceňuje, že analýza objektívne hovorí o vyššej efektivite súkromných zdravotných poisťovní. Materiál IFP v efektivite nákladov na poistenca priznal prvé miesto zdravotnej poisťovni Dôvera, keď konštatoval, že ak by všetky tri poisťovne dosahovali výsledky Dôvery, náklady poisťovní by boli nižšie o 178,7 milióna eur. Ak by sa započítavali do tohto hodnotenia aj náklady na správu, potenciálna úspora všetkých poisťovní by ešte mierne narástla na 183,8 milióna eur. „Táto čiastka sa rovná napríklad očakávaným príjmom z odvodov v rámci práce na dohodu. Ak by sa efektívnym hospodárením ušetrili, nemusela by vláda požadovať od dohodárov, aby platili zdravotné odvody,“ vysvetľuje K. Kafková. Ako najmenej efektívnu označil IFP Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. „Prečo by sa, podľa vlády, mala práve táto poisťovňa starať o všetkých poistencov na Slovensku?,“ pýta sa K. Kafková.
Hoci sa materiál IFP pokúša reflektovať na výzvu o odbornej diskusii, je do istej miery opäť postavený len na domnienkach, zovšeobecneniach, hypotézach a z kontextu vytrhnutých údajov. Autori napríklad tvrdia, že najvýznamnejším generátorom zdravia krajiny je jej bohatstvo a používajú štúdie ukazovateľ HDP na 1 obyvateľa. Podľa ZZP by mohli byť skôr použité namiesto HDP na obyvateľa nejaké z početných ukazovateľov kvality života obyvateľov.
Ukazovateľ HDP hovorí o bohatstve krajiny ako takej, pričom sa nemusí nutne prejaviť vo výške príjmov obyvateľov, v našom prípade bohatstvo firiem nesúvisí priamo so zdravotníctvom. Napríklad podobnú úroveň prepočítaného HDP na obyvateľa má so Slovenskom aj Portugalsko, Estónsko, Saudská Arábia. „Lepšie na tom bolo v tomto ukazovateli napríklad v roku 2011 aj Grécko, pričom už minulý rok sa zdravotníctvo v Grécku fakticky stretávalo s existenčnými problémami nedostatku peňazí,“ vysvetľuje výhrady K. Kafková.
Aj preto si K. Kafková myslí, že cieľom analýzy bolo aspoň čiastočne obhájiť zámer premiéra vyvlastniť súkromné poisťovne a zaviesť unitárny systém. Napriek tejto manipulácii však autori materiálu pripúšťajú: „Asi najpoctivejšie je povedať, že sme konkrétne príčiny zhoršenia – najmä v zmysle konkrétnych vládnych politík – zatiaľ identifikovať nedokázali.“
Združenie zdravotných poisťovní
Komentáre
Pridať komentár