Inkasná agentúra je organizácia, ktorá kúpi dlhy od pôvodného veriteľa (napr. od bánk, telekomunikačných operátorov, poskytovateľov internetu, televízií a pod.) a následne ich spravuje a vymáha. Znalosť o jej činnosti má takmer polovica Slovákov (49 %).
Desatina Slovákov sa však mylne domnieva, že ide o spoločnosť, ktorá poskytuje bankové služby (11 %), ďalšia takmer desatina Slovákov považuje inkasnú agentúru za spoločnosť, ktorá sa zaoberá konsolidáciou pôžičiek (7 %) či poskytovaním rýchlych pôžičiek (6 %). Pätina ľudí vôbec nepozná činnosť inkasnej agentúry a nedokáže ju špecifikovať (22 %).
Väčšina dlžníkov rešpektuje korešpondenčný kontakt
Jedným z najčastejších spôsobov, ktorým inkasná agentúra prvý raz osloví svojho klienta, je písomná komunikácia prostredníctvom listu. V prípade, že by Slováci dostali od inkasnej agentúry list týkajúci sa ich dlhu, tretina by si ho prečítala a kontaktovala agentúru (39 %).
Každý piaty Slovák by si list prečítal a čakal by, čo sa bude diať (19 %). Desatina ľudí by si list prečítala a následne ho vyhodila do koša (13 %) a len 5 % adresátov korešpondencie inkasnej agentúry by list vyhodilo do koša bez prečítania, pričom by neriešili následky tohto konania.
„Z výsledkov nášho prieskumu vyplýva, že ľudia, ktorí majú povedomie o náplni činnosti inkasných agentúr, sú ochotnejší s týmito agentúrami komunikovať. Na písomnú výzvu správcov pohľadávok by reagovalo 49 % Slovákov. Naopak v prípade neznalosti aktivít inkasných agentúr by tak urobilo len 29 % Slovákov,“ hovorí Markéta Fixová zo spoločnosti KRUK.
Ľudia radšej hovoria o svojich dlhoch so ženami
Slováci, ktorí bojujú s dlhmi, sú ochotnejší o svojich finančných problémoch hovoriť skôr so ženami (56 %) než s mužmi (44 %). Cenia si najmä ich porozumenie (28 %), schopnosť lepšie riadiť domáci rozpočet (26 %), zameranie na riešenie finančných problémov (22 %) a citlivosť (13 %). Ak sa Slováci naopak rozhodnú obrátiť v rámci riešenia svojich dlhov na muža, je to v prevažnej miere pre mužskú schopnosť zamerať sa priamo na riešenie finančných problémov (57 %).
Vlastné skúsenosti s dlhmi zvyšujú finančnú zodpovednosť
Tretina Slovákov by po splatení svojich dlhov nechala prípadné ďalšie našetrené financie na svojom bežnom účte a platila by z nich bežné výdavky (33 %). Ďalšie dve pätiny Slovákov by ďalej sporili na účely zabezpečenia budúcnosti svojich detí (23 %) či seba samých na dôchodku (15 %). Niektorí by naopak míňali a za tieto peniaze kúpili nový dom či byt (14 %), vysnívanú dovolenku (14 %), nový automobil (12 %) či vybavenie do domácnosti a elektroniku (9 %).
Komentáre
Pridať komentár