Láska, peniaze a dlhy: Štvrtina Slovákov sa často zadlží kvôli deťom

Až štvrtina Slovákov (27 %) nedokáže svojim deťom odoprieť rozmanité potešenia ani vtedy, keď nemajú dostatok finančných prostriedkov. K želaniam detí sú ústretovejší skôr otcovia než matky – deťom splní želanie v priemere každý tretí muž (31 %) a každá štvrtá žena (24 %). Nákup tovaru, ktoré dieťa nutne nepotrebuje, však môže ľahko prerásť do problémov so zadlžením. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že každý štvrtý Slovák, ktorý má problém s obmedzením výdavkov na detské nákupy, už mal skúsenosti s dlhmi.

Snaha dopriať deťom to najlepšie však detstvom nekončí. Pokračuje aj v dospelosti, keď sa rodičia snažia zaistiť deťom spokojný život a finančnú nezávislosť. Deti se v priebehu svojho osamostatňovania ľahko ocitnú vo finančných problémoch a sú to opäť rodičia, ktorí sú pripravení pomôcť im. Toho sú si ich potomci vedomí a štyri pätiny z nich (79 %) by boli ochotní prijať od rodičov finančnú pomoc.

„Pomoc rodičov sa nemusí týkať iba finančných úspor. Často sa napríklad stáva, že si ľudia berú pôžičky pre svojich potomkov na svoje meno, prípadne potomci čerpajú pôžičky na meno svojich rodičov, v niektorých prípadoch dokonca bez vedomia rodičov. Často sa však stáva, že potomci nedokážu pôžičky splácať a prenesú finančné bremeno na svojich rodičov,“ uvádza Veronika Kuřinová zo spoločnosti KRUK.

Finančné problémy pre dobro detí

Príkladom môže byť príbeh sedemdesiatročnej pani Evy, ktorá celý život poctivo pracovala, žila veľmi skromne, a napriek tomu má na seba niekoľko pôžičiek a pravidelne sa ocitá na okraji dlhovej pasce. Do hraničnej finančnej situácie ju privádza bezmedzná snaha pomáhať svojim dvom deťom.

„Pred piatimi rokmi sa naraz zišlo niekoľko životných zmien. Odišla som do dôchodku, čím sa mi mesačný príjem znížil na 440 eur. Dcéra ma požiadala o pomoc, keď sa s manželom zadlžili. Prenechala som im družstevný byt, kde som mesačne platila 110 eur, a odišla do nájomného bytu, kde za bývanie zaplatím 290 eur. Keby som si neprivyrábala na brigádach, musela by som vyžiť zo 150 eur,“ vypočítava pani Eva.

Maximálne sa snaží pomáhať aj svojmu skoro päťdesiatročnému synovi, ktorý neúspešne podniká. Syn rieši nedostatok príjmov rôznymi pôžičkami. Už niekoľko rokov je v situácii, keď mu žiadna inštitúcia nič nepožičia pre neschopnosť splácať a početné exekúcie. Keď potrebuje uhradiť náklady na energie, sociálne a zdravotné poistenie svojich zamestnancov či nákupy materiálu, obráti sa so žiadosťou o pomoc na matku. Pani Eva vždy ochotne vyhovie, vezme si pôžičku a pomáha synovi pokryť jeho náklady a dlhy.

„Pomoc synovi beriem ako samozrejmosť. Ak potrebuje peniaze, urobím maximum pre to, aby som mu ich pomohla obstarať. Po poslednej skúsenosti som však zneistela, či robím dobre. Pred dverami sa objavila žena zastupujúca nebankovú spoločnosť a dožadovala sa splátky pôžičky, ktorú som si nevzala. V tej chvíli som pochopila, že už to zašlo príliš ďaleko a syn si berie úvery na moje meno bez môjho vedomia,“ uvádza pani Eva.

Väčšine ľudí finančná závislosť od rodičov nevadí.

Názory na finančnú pomoc rodičov deťom sú skôr neutrálne – takmer každý druhý Slovák sa domnieva, že je šťastie mať niekoho, na koho sa dá spoľahnúť (41 %), pre štvrtinu ľudí je to úplne normálne (23 %). Naopak štvrtina ľudí sa hnevá na potomkov, ktorí využívajú pomoc rodičov, pretože by mali svojim rodičom skôr pomáhať (22 %). U každého desiateho človeka prevládajú rozpaky (11 %).

KRUK