Home office sa vlani týkal  15 % Slovákov. Aktuálne sa vracajú do kancelárií

Aktuálne dáta EUROSTAT-u potvrdzujú, že ide o mýtus a ani pandémia na Slovensku rapídne nezvýšila podiel ľudí pracujúcich z domu.

V aktuálnej analýze sa analytička WOOD & Company Eva Sadovská venovala tomu, koľko zamestnaných Slovákov, ale aj Európanov, pracovalo vlani pravidelne alebo občas z domu, ako to aktuálne vyzerá s návratom zamestnancov na pracovisko, ale aj tomu, aké zmeny spôsobila pandémia v kanceláriách. 

Obmedziť mobilitu a zároveň neprerušiť prevádzku umožňoval firmám počas pandémie home office. Najaktuálnejšie údaje Eurostatu za rok 2021, naplno zasiahnutého pandémiou, však nepotvrdzujú, že by pandémia dokázala výraznejšie zvýšiť podiel pracujúcich z domu.

A to aj napriek tomu, že chodenie do práce bolo počas niekoľkých mesiacov podmienené potvrdením od zamestnávateľa a režim home officu bol v prípade kancelárskych zamestnaní výrazne odporúčaný.

Počet zamestnaných, ktorí vymenili kanceláriu za obývačku predstavoval 15,0 % (pričom 8,4 % občas a 6,6 % pravidelne). O niečo viac sa home office týkal žien (s podielom 16,0 %) ako mužov (s podielom 14,1 %).  

Len pre porovnanie, v roku 2019, teda pred pandémiou, pracovalo z domu pravidelne alebo občas 9,5 % pracujúcich. V roku 2020, ktorý už bol zasiahnutý koronakrízou, sa podiel zamestnaných využívajúcich home office zvýšil na 11,6 %. Počet pracujúcich z domu teda pod vplyvom pandémie narástol na jej vrchole iba o 5,5 percentuálnych bodov.

Dôvodom relatívne nízkeho podielu pracujúcich z domu je fakt, že režim home officu nie je vhodný pre všetky typy zamestnaní. Najväčší potenciál pre prácu na diaľku majú odvetvia ako informácie a komunikácia, administratívne služby alebo finančné a poisťovacie činnosti.

Tieto oblasti však dovedna nezamestnávajú ani desatinu zo všetkých pracujúcich. Pre drvivú väčšinu je tak home office iba fikciou. Avšak aj vo vyššie spomenutých odvetviach môže výlučne práca z domu predstavovať z dlhodobého hľadiska problém. 

V rámci EÚ patríme aj naďalej medzi krajiny s najnižším podielom pracujúcich z domu. Na opačnom konci rebríčka, s prácou doma či už pravidelne alebo občas, sú Luxembursko, Švédsko a Holandsko s podielmi 45 až 54 %. Naopak, najnižší podiel takýchto pracovných síl majú v Bulharsku a Rumunsku. Ukazovateľ v týchto krajinách dosahoval vlani úroveň 6,5 % a 6,6 %.

V Európskej únii sa v priemere home office vlani týkal 24 % pracujúcich ľudí. Rovnako ako v prípade SR, aj v ostatných krajinách únie, prišlo v roku 2021 pod vplyvom pandémie a prísnych opatrení k nárastu počtu pracujúcich z domu

Nadšenie z home office netrvalo dlho. Zamestnanci sa po pandémii vracajú naspäť do kancelárií

Aktuálne na Slovensku nemáme už takmer žiadne protipandemické opatrenia. A toto uvoľnenie pociťujú aj administratívne budovy, ktoré evidujú narastajúci počet zamestnancov.

„Kancelárie v administratívnych budovách sa stále viac zapĺňajú. Stavy spred pandémie však v najbližšom období neočakávame, nakoľko väčšina spoločností v súčasnosti preferuje hybridný model práce. Zdá sa, že práve ten bude tzv. novým normálom. Od nájomcov v budovách vieme, že svojich zamestnancov chcú a potrebujú mať aspoň niekoľko dní v týždni priamo na pracovisku“,  vysvetlil Martin Šmigura, investičný riaditeľ WOOD & Company.

Ako pandémia ovplyvnila život v kanceláriách?

• Výlučný home office prináša z dlhodobého hľadiska problémy: Človek je tvor spoločenský a osobný kontakt hrá v práci stále prím pred sterilitou online prostredia. Pri dlhodobej práci z domu sa stráca deliaca čiara medzi domácim a pracovným prostredím, čo môže viesť k zvýšenej psychologickej a emočnej záťaži. Dlhodobý home office môže zároveň viesť k tzv. “atomizácii” členov tímu, k strate synergií, podpory a pocitu spolupatričnosti, ale aj k nedostatku informácií. Na svoje limity naráža pri home office aj osobnostný a pracovný rast zamestnanca, ktorý sa lepšie uskutočňuje v kolektíve.
• Novým normálom sa stal mix práce v kancelárii a z domu: Ide o tzv. hybridný model práce, ktorý spočíva v tom, že niekoľko dní vykonáva zamestnanec svoju prácu na pracovisku a zvyšné dni pracuje z domu, napríklad v pomere 3:2.
• Firmy nezmenšujú kancelárie, ale menia ich usporiadanie: Väčšina spoločností na Slovensku nemení výmeru prenajatých kancelárskych priestorov. Zameriavajú sa skôr na ich usporiadanie. Medzi najčastejšie zmeny patria dispozičné zmeny pomocou stavebných úprav alebo nábytkových prvkov, zväčšenie oblasti sociálnych zón, zníženie obsadenosti kancelárskych priestorov napríklad rotáciou zamestnancov, zvýšenie počtu malých a naopak zníženie počtu veľkých konferenčných miestností.
• Technologický pokrok: Pandémia nepochybne urýchlila technologický pokrok. Návrat do kancelárie ale nemusí nutne znamenať upustenie od online nástrojov, ktoré sa v čase home office osvedčili. Nové online platformy budú mať aj naďalej vplyv na pracovné postupy a budú naďalej umožňovať kolegom zapájať sa do pracovného procesu bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.