Názor finančného analytika na krok ECB
Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko
Aj keď sa ECB nepodarilo udržať infláciu pod úrovňou 2 %, kam prvýkrát v tomto roku klesla v septembri (1,7 %), je zrejmé, že centrálnej banke sa v tomto roku podarilo zastabilizovať infláciu na nízkej úrovni. Potvrdila to aj októbrová inflácia 2,0 % a v princípe aj novembrová inflácia vo výške 2,3 %.
Napriek tomu, že išlo o druhý mesiac v rade, kedy si eurozóna zaknihovala rast inflácie, a zároveň sa jadrová inflácia už tretí mesiac drží na 2,7 %, rozhodla sa ECB pomôcť oslabenej európskej ekonomike. Aj keď ECB nemôže považovať infláciu za definitívne „skrotenú“, pristúpila opäť k zníženiu základných sadzieb v snahe pomôcť európskej ekonomike, ktorá nie je v dobrom stave.
Ako sa úprava sadzieb dotkne ekonomiky a firiem
Štvrté zníženie sadzieb tento rok o najmenší krok 0,25 percentného bodu sa očakávalo. Nižšie základné sadzby prinesú lacnejšie úvery v eurozóne, čo by malo viac sprístupniť úverové financovanie firmám a podporiť nárast investícií.
Európska ekonomika popri štrukturálnych zmenách, na ktoré však ECB nemá žiadny dosah, potrebuje aj čo najlacnejšie zdroje financovania investícií a inovácií. A keďže to inflácia v eurozóne umožňuje, uprednostnila ECB ďalšie zníženie sadzieb pred prísnym strážením dvojpercentnej inflačnej hranice.
Ako sa úprava sadzieb dotkne bežných ľudí
Od sadzieb ECB sa štandardne odvíja cena peňazí na medzibankovom trhu, a tým pádom aj úrokové sadzby hypoték. Keďže trhy predpokladali začiatok poklesu sadzieb v predstihu, vo väčšine štátov eurozóny začalo klesať úročenie hypoték už od jesene 2023, aj keď prvé zníženie sadzieb ECB prišlo až v júni 2024.
Zlacňovanie úročenia hypoték od jesene však nebol prípad Slovenska, kde až do neskorej jari priemerný úrok hypoték rástol a následne do júla zostal na vysokej úrovni 4,6 %. Na Slovensku totiž sadzby hypoték zásadne ovplyvňuje riziková prirážka k štátnym dlhopisom, ktorá kvôli zlému stavu verejných financií do jari rástla a ďalšie mesiace zostala na pomerne vysokej úrovni.
Náklady financovania úverov v slovenských bankách v prvej polovici augusta 2024 o niečo klesli, keďže výnosy štátnych dlhopisov sa znížili k 3,4 percenta a mierne klesli aj ceny úrokových derivátov. Keďže sa banky dlhodobo snažia udržiavať rozdiel medzi úročením dlhopisov a nových hypoték na úrovni jedného percentného bodu, mohli si dovoliť mierne znížiť úroky hypoték.
Mohlo by vás zaujímať: Čo robiť, aby vírusy nemali šancu? ALLIANZ radí
Tým pádom na prelome augusta a septembra klesli sadzby o 0,1 až 0,3 percentného bodu. Priemerná sadzba hypoték poskytnutých od júna do augusta klesla o 0,25 %, čo vlastne reflektovalo júnové zníženie sadzieb ECB.
Aj keď sa úročenie štátnych dlhopisov od septembra neznížilo, banky sa pri oživujúcom hypotekárnom trhu snažia získať nových klientov, a sú ochotné poskytovať zľavy pod úroveň úrokového cenníka. To sa prejavilo v poklese priemerného úroku medzi septembrom o októbrom o 0,1 percentuálneho bodu. Predpokladám, že podobný pokles uvidíme aj za november a následne v decembri, čiže priemerný úrok by sa koncom roka mohol dostať na hranicu 4 %.
Dnešné zníženie sadzieb ECB by sa mohlo premietnuť do ďalšieho zníženia sadzieb hypoték niekedy vo februári 2025. Ďalší vývoj však bude závisieť od toho, či slovenská vláda bude plniť predpovedané príjmy z konsolidačných opatrení zavedených od januára 2025. Reálne však neočakávam výraznejší pokles úročenia štátnych dlhopisov. Napriek tomu by úročenie hypoték mohlo ďalej pomaly klesať.
Ak sa nestane nič nečakané, tak by priemerný úrok nových hypoték mohol klesnúť pod 4 percentá už úvodom roka. A ak by bol vývoj celého budúceho roka vyvážený a konsolidačné opatrenia budú priebežne prinášať predpovedané príjmy do štátneho rozpočtu, a tým pádom sa úročenie štátnych dlhopisov nezhorší, tak by sa priemerné úročenie hypoték mohlo ku koncu roka 2025 dostať k hranici
3,5 %.
Komentáre
Pridať komentár