Slováci očakávajú na dôchodku pokles životnej úrovne. Vďaka úsporám si chcú užívať

Odchod do penzie sa pre väčšinu Slovákov a Čechov spája s poklesom životnej úrovne. Ten očakáva, alebo už zažilo 65,7 % ľudí, ktorí sa blížia dôchodkovému veku, alebo ho už dosiahli. V prípade Čechov je to o niečo menej – konkrétne 60,6 % ľudí. 

Mohlo by vás zaujímať: Lucia Horňáková: Férovosť a sloboda sú kľúčom k úspechu v maklérskom biznise

Vyplýva to z prieskumu online investičnej platformy Portu medzi respondentmi vo veku 50 až 65 rokov. Zber dát bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos, zúčastnilo sa na ňom 840 ľudí v Česku a 525 na Slovensku.

„Zaujímavým faktom je, že menšími pesimistami sú ľudia, ktorí už dôchodok poberajú. Z nich totiž pokles životnej úrovne zaznamenalo 58,8 % respondentov, kým pracujúci očakávajú prepad približne v 70 % prípadov.

Najväčšie obavy majú predovšetkým tí, ktorí pracujú v manažérskych pozíciách. Ich obavy sú odôvodnené – výška dôchodkov z prvého piliera je totiž obmedzená zastropovaním osobného mzdového bodu na úrovni 3. Zjednodušene povedané, ak niekto zarába viac ako trojnásobok priemernej mzdy, platí síce vyššie odvody, no tie sa už na jeho penzii neprejavia. A to je problém najmä manažérov,“ upozorňuje Marek Malina, analytik Portu.

Preto, ak nechcú ľudia s vyšším príjmom na dôchodku pocítiť výraznejší prepad životnej úrovne, nemali by zabúdať nielen na druhý pilier, ale aj na odkladanie si peňazí na starobu. Aj preto Portu ponúka dôchodkové účty so zvýhodneným poplatkom vo výške 0,5 % zo spravovaného majetku.

Úspory si chceme užívať

Dobrou správou je, že väčšina respondentov si na budúcnosť odkladá – iba 16,8 % Slovákov totiž tvrdí, že si na budúcnosť nič nešetrí. Najviac (41,1 %) ľudí tvrdí, že si odkladá bez vopred stanoveného účelu, 36,6 % myslí na neočakávané udalosti a 26,7 % šetrí priamo s účelom prilepšenia si k dôchodku.

Mohlo by vás zaujímať: UNIQA prináša jedinečné poistenie dlhodobej starostlivosti pre dospelých

Odložené peniaze si potom chce väčšina respondentov užiť, napríklad na cestovanie či návštevu kúpeľov. Na Slovensku ide konkrétne o 63,2 % opýtaných, v Česku je to 59,8 %. Vo všeobecnosti chuť užívať si rastie s príjmom a dosiahnutým vzdelaním. Opatrnejší sú ľudia, ktorí zarábajú menej a ich vzdelanie je nižšie.

„Ide o rozumný prístup, najmä vtedy, ak je suma našetrených peňazí nižšia. Vtedy je lepšie myslieť na neočakávané udalosti, ktoré môžu človeku zhatiť plány. Čo sa však nemení, je vhodnosť odkladať si vždy, ak je to čo i len trochu možné,“ hovorí Marek Malina.

Investujeme málo

Už horším zistením je fakt, že voľné peniaze investuje iba 29 % opýtaných na Slovensku a 26,9 % v Česku. Pravidelné a dlhodobé investovanie je totiž najlepším spôsobom na zhodnocovanie voľných finančných prostriedkov.

„Vždy je však spojené s rizikom, preto nie je dobré investovať tie peniaze, o ktorých viem, že ich budem onedlho potrebovať. No pri šetrení si na starobu je z dôvodu dlhého investičného horizontu investovanie vhodným nástrojom na zhodnotenie úspor,“ upozorňuje Marek Malina.

Kým na Slovensku podľa prieskumu investuje 38,6 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním, u ľudí s výučným listom je to iba 20 %. Miera investovania rastie aj s príjmom respondenta.

„Opäť sa potvrdzujú výsledky nášho Indexu investičnej gramotnosti, podľa ktorých najviac zaostávajú ľudia s nízkym stupňom vzdelania, kým vysokoškoláci sú na tom dobre. Aj preto by bolo vhodné, aby sa finančnej gramotnosti venovala vyššia pozornosť už na základných školách. Riešiť ju až na vyšších stupňoch vzdelávacieho systému sa ukazuje byť neskoro,“ dodáva Marek Malina.