Reálne mzdy by už mali začať rásť, na životnú úroveň spred pandémie sa tak skoro nedostaneme

Dobrou správou je, že najhoršie obdobie by sme mali mať za sebou. Kým sa ale prepad vykompenzuje, ubehnú ďalšie tri roky.

Hoci rast priemerných nominálnych miezd dosahoval na Slovensku v uplynulých mesiacoch vysoké úrovne, reálne si za ne domácnosti mohli kúpiť menej, než v minulosti. Hoci prepad reálnych miezd na ročnej úrovni zažili zamestnanci za posledných 30 rokov sedemkrát, tento bol výnimočný. Väčší pokles ako v roku 2022, v ktorom dosiahol 4,5 %, bol totiž zaznamenaný iba jediný krát, a to v roku 2000, konkrétne 4,9 %.

Pokles reálnej mzdy pretrval aj v prvom polroku 2023, keď dosiahol 3,4 %. Dôvodom bol prudký rast cien tovarov a služieb, vrátane energií, pod ktoré sa negatívne podpísal najmä pretrvávajúci vojnový konflikt na Ukrajine. „Tretí kvartál by mal konečne priniesť zmenu a reálne mzdy by sa mali vrátiť k rastu. To najhoršie obdobie by sme mali mať za sebou,“ hovorí Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.

K zvratu vo vývoji reálnych príjmov by mala prispieť nielen klesajúca inflácia, ale najmä silný rast priemernej nominálnej mzdy. Tá sa v 2. štvrťroku priblížila k úrovni 1 420 eur, čo je medziročne viac o takmer desatinu.

K prudkému rastu miezd prispieva nízka miera nezamestnanosti a dlhodobý nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý vytvára tlak na zvyšovanie platov. Dosiahnuť prírastok priemerných reálnych miezd by malo pomôcť aj zvýšenie platov mnohých verejných zamestnancov, ktoré sa očakáva v 3. kvartáli.

Svitá na lepšie časy?

O tom, že z najhoršieho už môžeme byť vonku, svedčia aj augustové údaje Štatistického úradu SR. Reálne platy vzrástli v 9 z 10 sledovaných odvetví, pokles miezd bol zaznamenaný len v informáciách a komunikácii (o 1,7 %), teda v odvetví s najvyššou nominálnou mzdou. V nasledujúcich rokoch by sa mal ich celkový rast  pohybovať medzi 2 a 3 %, avšak dosiahnuť kúpyschopnosť spred pandémie by sa mohlo podariť až v roku 2026.

Hypotézu, že z najhoršieho sme vonku, potvrdzuje aj prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika. Z neho vyplýva, že podiel slovenských domácností, ktoré hospodária s dostatkom peňazí na pokrytie základných potrieb i závažnejších výdavkov, a navyše ešte zvládajú sporiť, medziročne mierne narástol z minuloročných 51 % na súčasných viac než 59 %.

Zároveň sa znížil počet tých, ktorí so svojím mesačným príjmom nevystačia, a to z 22 % na 18 %. Stále sa však nachádzame ďaleko od finančnej kondície, v ktorej sa nachádzali slovenské domácnosti pred pandémiou.

V obchodoch šetríme

Postupne zlepšujúcu situáciu naznačujú aj údaje o vývoji maloobchodných tržieb. Tie vyjadrujú, aká bola spotreba v porovnaní s minulým rokom. Ich medziročný pokles sa v auguste zmiernil na 2,1 %, čo bola najnižšia hodnota za pol roka. V septembri sa ale prepad opätovne prehĺbil na 5,4 %. Z deviatich sledovaných zložiek maloobchodu malo osem tržby nižšie ako v septembri 2022 a až päť z nich zaznamenalo dokonca dvojciferný prepad.

Zaujímavosťou je, že tržby v menších špecializovaných predajniach potravín sa medziročne prepadli až o pätinu a o dvojcifernú hodnotu klesli aj v porovnaní s augustom. Naopak, v prípade väčších prevádzok, akými sú hyper- a supermarkety, sa dynamika medziročného poklesu nezmenila, zostala na úrovni -3 %. Môže to znamenať napríklad to, že domácnosti hľadali lacnejšie potraviny vo väčších prevádzkach.

Veľký pokles maloobchodných tržieb zaznamenali v špecializovaných predajniach, kam patrí predaj nábytku alebo spotrebnej elektroniky, a to medziročne až o 16,7 %. Nepotravinový segment bol hlavnou zložkou poklesu celkových maloobchodných tržieb. „Nižšia spotreba v nepotravinovom odvetví môže značiť, že domácnosti si tento typ nákupov nechávajú až na Vianoce, prípadne chcú využiť novoročné zľavy,“ hovorí Marek Malina

Šetrenie pocítili aj úspory

O tom, že ľudia na Slovensku musia šetriť vypovedá aj stav úspor, resp. vkladov v bankách. Údaje NBS hovoria o tom, že vklady domácností na Slovensku stagnujú už od apríla 2021. Ľudia na Slovensku tak kvôli vysokej inflácii nedokážu navyšovať svoje úspory už 30 mesiacov v rade.

Zároveň platí, že domácnosti na svoje vklady nesiahali, skôr obmedzovali spotrebu. Tento trend možno vidieť aj na spomínaných maloobchodných tržbách.

V septembri hodnota celkových vkladov domácností medziročne klesla o 0,74 % na 42,45 miliardy eur. V apríli 2021 boli pritom vklady domácností na úrovni 42,42 miliardy eur.

Zlepšenie situácie možno čakať v nasledujúcich mesiacoch, kedy rast nominálnych miezd predbehne mieru inflácie, čo ľuďom umožní opäť vytvárať úspory. „Môžeme teda povedať, že z najhoršieho sme vonku, no dostať sa so životnou úrovňou na časy spred pandémie bude trvať ešte roky,“ dodáva Marek Malina.