Až 40 % z toho, čo nakúpime, vyhodíme, pretože podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nám netreba. Pritom zabúdame na šetrenie a v prípade nečakaných finančných výdavkov ako je oprava práčky či auta nemáme vytvorenú dostatočnú rezervu.
Podľa prepočtov FinGO.sk na základe údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat len v potravinách minieme ročne na výrobky mimo nákupného zoznamu približne 2300 eur. Ide častokrát o potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby a vyhadzujeme ich potom zbytočne
„Koronakríza ale priniesla aj nový trend. A to, že spotrebitelia už nepotrebujú tovar chytiť, ovoňať a zistiť, či nemá napríklad pleseň. Dôležitejšia je v súčasnosti pre Slovákov bezpečnosť pri nakupovaní. Najčastejšie v prípade potravín nakupujeme trvanlivé potraviny, ako je ryža, cestoviny či konzervy. Dominujú aj pekárenské a mliečne výrobky, najmenej nakupujeme ovocie a zeleninu,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Koronakríza v posledných mesiacoch výrazne menila správanie Slovákov v obchodoch. Mnohí prešli na nakupovanie cez internet, ktoré pre nich predstavuje istotu, nakoľko v kamenných obchodoch je možné väčšie riziko nakazenia.
Novodobým fenoménom je kúpa potravín online, čo si doteraz Slováci podľa rôznych prieskumov nevedeli predstaviť. Kým v roku 2019 nakupovalo cez internet potraviny len zhruba 23,5 percenta Slovákov, podľa aktuálnych štatistík Európskeho štatistického úradu Eurostat ich bolo za vlaňajšok viac ako 37 %. Priemerná cena jedného nákupu je 45 eur.
„Výrazná zľava alebo nižšia cena môže byť niekedy dosť klamlivá. V obchodoch je potrebné si všímať aj hmotnosť produktu. Lacnejší výrobok môže byť oveľa menší. Všímať si treba jednotkovú cenu za určitú váhu alebo objem, ktorá je uvedená malým písmom na každej cenovke v obchodoch,“ doplnila Buchláková.
Spôsoby, ako lepšie fungovať s mesačným rozpočtom domácnosti a vyhnúť sa míňaniu na zbytočnosti v obchodoch, je hneď niekoľko. Až dve tretiny Slovákov podlieha v obchodoch tzv. spontánnym nákupom, kde napríklad v potravinách okrem potrebných položiek skončia v nákupnom košíku aj tie, ktoré nie sú nevyhnutné, ale zlákajú spotrebiteľov reklamou či obalom. V prvom rade treba nakupovať plánovane, nie impulzívne.
Pri nakupovaní by mal byť samozrejmosťou nákupný zoznam. V obchode sa totiž často necháme zlákať výhodnou ponukou na niečo, čo reálne nepotrebujeme, prípadne bez čoho sa vieme bez problémov zaobísť. Alebo kupujeme veci, ktoré použijeme len raz a potom nám doma zbytočne zaberajú miesto.
Mnohí Slováci siahli počas koronakrízy po krátkodobých pôžičkách, nakoľko nemali vytvorené dostatočné finančné rezervy. Rezerva slúži na prípad nečakaných udalostí, ako je strata zamestnania alebo dlhodobá práceneschopnosť. Sú to peniaze, ktoré by sme mali mať ihneď k dispozícii, nemali by však ležať na bežnom účte, aby sme ich neminuli. Najlepšie je zriadiť si sporiaci účet alebo depozitné konto, na ktoré sa budú presúvať peniaze hneď po výplate.
Na druhej strane, mnoho Slovákov má viac než len potrebnú finančnú rezervu odloženú na bežných účtoch alebo neefektívnych sporeniach. V rámci trhu ide zhruba o dve tretiny prostriedkov, ktoré by Slováci mali investovať a nemali ich nechávať na bežných účtoch.
Vhodným riešením môže byť využitie investičných nástrojov, ktoré z dlhodobého hľadiska uchovávajú hodnotu investície a môžu byť o 10 či 20 rokov hodnotným dedičstvom pre deti. Môžu to byť ETF fondy, prípadne dnes už nie je ničím neobvyklým napríklad sporiaci program, ktorým si môžu klienti zakúpiť investičné zlato, a to aj za pár eur mesačne.
Komentáre
Pridať komentár