Už teraz na jedného dôchodcu nerobia ani traja ľudia. Spoliehať sa pri penzii na štát sa preto nemusí vyplatiť.
Pád z 1 300 na 703 eur mesačne. Takto vyzerá príjem človeka, ktorý zarábal priemernú mzdu a po odchode na dôchodok dostal priemernú penziu.
Keďže dôchodky sa nezdaňujú, ide o porovnanie čistého príjmu na základe údajov Štatistického úradu SR a Sociálnej poisťovne ku koncu minulého roka. „Ak by sme do tohto prepočtu zahrnuli aj trináste dôchodky, ktorých výška je aktuálne zmrazená na úrovni 667,30 eura, dostaneme sa na 759 eur, s ktorými môže priemerný penzista mesačne rátať. To je približne 58 % jeho predchádzajúceho príjmu,“ hovorí Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.
Len 11,2 % ľudí však tvrdí, že by sa uspokojili s dôchodkom 800 eur, ak by mali do penzie odísť v najbližších týždňoch. Takmer 60 % by v takom prípade chcelo dostať aspoň tisícku mesačne. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Portu, ktorého sa zúčastnilo 1535 respondentov.
Neveselé prognózy
„Veľká časť ľudí však na želaný dôchodok nedosiahne, ak si naň sami nenašetria – proti je totiž demografia. Dáta Štatistického úradu prezrádzajú, že vo 4. kvartáli minulého roka pracovalo na Slovensku niečo cez 2,6 milióna ľudí.
Počet poberateľov starobných dôchodkov sa podľa údajov Sociálnej poisťovne blíži k 1,2 miliónom. Tento pomer sa má pritom v budúcnosti podľa drvivej väčšiny prognóz iba zhoršovať, keďže počet obyvateľov klesá a populácia starne. Je preto otázne, dokedy bude mať štát, ktorého verejné financie čelia vysokým deficitom, dosť peňazí na to, aby vedel garantovať aspoň takú výšku dôchodkov, ako v súčasnosti,“ upozorňuje Marek Malina.
Pokles životnej úrovne už dnes mnohí dôchodcovia riešia tak, že po odchode na penziu zostávajú pracovať. Podľa Eurostatu na Slovensku pracuje až 33,8 % „čerstvých“ dôchodcov.
„S rastúcim vekom sa však schopnosť pracovať znižuje. Najmä pri fyzicky náročných povolaniach je veľkou výzvou zostať produktívny aj v sedemdesiatke. Preto by ľudia, ktorí nechcú na penzii pracovať a zároveň čeliť prepadu životnej úrovne, mali na budúcnosť myslieť vopred. Riešením je odkladať si peniaze, investovať ich a začať s tým čím skôr,“ vysvetľuje Marek Malina.
Na každom roku záleží
Dĺžka investičného horizontu má totiž zásadný vplyv na to, aké sumy si treba mesačne odložiť.
Napríklad, ak by si niekto chcel po dobu 15 rokov kompenzovať 600-eurový výpadok príjmu (rozdiel medzi priemernou čistou mzdou a penziou), potrebuje si našetriť 108-tisíc eur. Ak bude peniaze investovať 40 rokov, pri priemernej výkonnosti trhov na úrovni 8 % p.a. by si mal mesačne odložiť 31 eur. Ak by si začal odkladať 15 rokov pred penziou, potrebná suma stúpne na 312 eur mesačne.
„Rozdiel 25 rokov dokáže sumu, ktorú si potrebujem mesačne odložiť, zdesaťnásobiť. Dôvodom je princíp zloženého úročenia, keď sa zhodnocuje nielen vklad, ale aj minulé výnosy. Preto je najlepšie začať si odkladať aj malé sumy hneď po získaní prvého zamestnania.
Samozrejme, život si treba aj užívať, no dať si bokom 30 eur mesačne by nemal byť zásadný problém ani pre mladého človeka. Pamätať však treba aj na infláciu a odkladanú sumu postupne s rastúcim platom zvyšovať,“ dodáva Marek Malina.
Komentáre
Pridať komentár