Napriek tomu nie sme na odchod do penzie finančne pripravení. Vyplýva to z medzinárodného online prieskumu skupiny NN o dlhovekosti*. Finančné zabezpečenie spolu s pevným zdravím pritom zaradili respondenti medzi najdôležitejšie predpoklady úspešného starnutia.
My Slováci dokonca patríme medzi najmenej pripravené národy. Horšie sú na tom len Gréci. Naopak, výrazne lepšie si vedú naši českí susedia, ktorí sa umiestnili na čele rebríčka medzi tromi najlepšie pripravenými národmi, spolu s Holanďanmi a Turkami.
Mohlo by vás zaujímať: Náhradné vozidlo ako konkurenčná výhoda pre maklérov INSIA
Takzvaný index pripravenosti na dôchodok, ktorý na desaťstupňovej škále hodnotí rôzne aspekty pripravenosti od uvedomovania si finančných potrieb až po aktívnu prípravu na dôchodok vo finančnej oblasti, dosahuje u nás podpriemernú hodnotu 4,3.
Medzinárodný priemer je o pol bodu viac. Výsledky zo skúmaných krajín celkovo poukazujú u respondentov nad 45 rokov, ktorých dôchodok ešte len čaká, na nedostatočnú pripravenosť na dôchodok.
Paradoxne, lepšie pripravení sa cítia starší respondenti vo veku 55 až 65 rokov. Medzi ženami a mužmi naopak prieskum nenameral výraznejší rozdiel. Pocit pripravenosti majú ľudia s vyšším vzdelaním a úsporami.
Koľko potrebujeme na dôstojný dôchodok? Len málokto v tom má jasno
To, koľko peňazí budeme potrebovať na dôstojný život na dôchodku, si u nás uvedomuje len 14 % respondentov. V medzinárodnom meradle je to pätina respondentov. Ešte menej, len 12 % Slovákov vie, akú sumu by si mali každý mesiac odkladať na dôchodok a len 11 % v skutočnosti túto sumu aj ušetrí.
Na druhej strane si Slováci veria pokiaľ ide o finančné znalosti potrebné na prípravu na penziu. Až 40 % sa cíti vo finančnom plánovaní na dôchodok veľmi sebavedomá a ďalšia tretina si myslí, že o tom vie veľa. Medzinárodný priemer je pritom nižší. Najmenej si veria Japonci a Gréci.
Do penzie chceme skôr, no šetriť začíname až výrazne po tridsiatke
Do dôchodku chcú Slováci ísť skôr ako priemer, a to vo veku 59 rokov. Medzinárodný priemer je o 1,5 roka vyšší. Na dôchodok si začíname šetriť po dovŕšení 34. roka, čo je v súlade s medzinárodným priemerom. No medzi krajinami sú výraznejšie rozdiely. Kým V Holandsku začína šetrenie vo veku 27,5 roka, Gréci a Japonci to odkladajú až na dobu po štyridsiatke.
Mohlo by vás zaujímať: Lucia Horňáková: Férovosť a sloboda sú kľúčom k úspechu v maklérskom biznise
Náš finančný majetok, ktorý môže v budúcnosti pomôcť aj na dôchodku, tvoria najmä nehnuteľnosti a dôchodkové sporenie.
Nejakú formu dôchodkového sporenia má na Slovensku drvivá väčšina opýtaných, čo nás zaraďuje do prvej trojky krajín na čele rebríčka. Dominuje druhý pilier, čomu pomáha aj jeho súčasné nastavenie.
„Druhý pilier prešiel za posledné obdobie významnými zmenami. Vďaka legislatívnej úprave došlo k presunu značnej časti sporiteľov z dlhopisových dôchodkových fondov do indexových dôchodkových fondov.
Zavedením predvolenej investičnej stratégie majú sporitelia možnosť dosiahnuť vyšší výnos počas dlhých rokov sporenia. Druhý pilier však zhodnocuje len časť povinných odvodov, ktoré by inak zostali v Sociálnej poisťovni, čím rozdeľuje riziko dôchodkového zabezpečenia medzi štát a súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti.
Pre vyšší príjem na dôchodku by obyvatelia Slovenska mali zvážiť aj tretí pilier – doplnkové dôchodkové sporenie, kde sa kumulujú dobrovoľné príspevky účastníkov a ich zamestnávateľov, čo môže výrazne zvýšiť dôchodkový príjem a zabezpečiť pokojnejšiu starobu,“ vysvetlil Martin Višňovský, člen predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností.
Komentáre
Pridať komentár