Nielen tieto schopnosti by mali patriť do základnej výbavy generácie Z. Pravidelné prieskumy a testovanie však ukazujú pravý opak. Dôvodov, prečo je situácia rovnaká ako pred zhruba desiatimi rokmi, je podľa odborníkov hneď niekoľko – absencia kvalifikovaných pedagógov, nedostatočné zapojenie rodičov vo výchove alebo impulzívne finančné správanie pod vplyvom moderných technológií.
Mohlo by vás zaujímať: UNIQA prináša jedinečné poistenie dlhodobej starostlivosti pre dospelých
Výsledky pravidelných testov finančnej gramotnosti opakovane poukazujú na nižšiu úroveň finančného vzdelania najmä u mladých ľudí. Testovanie PISA, ktoré v dvadsiatich krajinách a regiónoch pravidelne vykonáva Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), pravidelne porovnáva finančné správanie a znalosti pätnásťročných študentov.
Dostupné výsledky ukazujú, že finančná gramotnosť slovenských žiakov a študentov od roku 2012 stagnuje. Posledný cyklus merania sa uskutočnil v roku 2022 – ministerstvo školstva sa však rozhodlo, že sa ho nezúčastní.
„Zásadným faktorom, ktorý ovplyvňuje mieru finančnej gramotnosti v tejto vekovej skupine, môže mať rodina a zázemie, v ktorom mladiství vyrastajú. I preto by sa mala posilniť výučba predovšetkým vo vylúčených lokalitách. Typickým rysom je tzv. impulzívne finančné správanie, pri ktorom študenti preferujú utrácanie finančných prostriedkov pred ich sporením,“ hovorí Tomáš Masničák, vedúci obchodu poisťovne YOUPLUS.
Napriek tomu sa možná blýska na lepšie časy. Bilancia vlaňajšieho kola European Money Quiz, ktorý organizuje Slovenská banková asociácia, priniesla medziročný nárast v znalostiach žiakov vo vekovej kategórii trinásť až pätnásť rokov, ktorí v tímoch odpovedali na otázky z rôznych oblastí finančnej gramotnosti.
V priemere odpovedali správne na 60 % otázok, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom šestnásťpercentný nárast. Z analýzy výsledkov vyplynulo, že najúspešnejší boli žiaci pri odpovediach na otázky týkajúce sa osobných financií – určovanie priorít výdavkov, spotrebiteľských práv či bezpečnosti v online svete, kde dosiahli úspešnosť správnych odpovedí nad sedemdesiatpercentnou hranicou.
Medzi základné schopnosti, podľa ktorých sa finančná gramotnosť posudzuje, patrí napríklad založenie a správa bankových účtov, orientácia v oblasti investícií a sporenie alebo racionálne využívanie úverových produktov.
„Opomínanou časťou býva správne nastavenie životného aj neživotného poistenia. Po strednej škole začne chodiť do práce určité percento študentov, pre ktoré môže byť skok do reálneho života v tomto veku drsnou skúškou,“ opisuje Masničák.
Rodičia by sa nemali spoliehať len na školu
Nezdravé finančné návyky, ktoré plynú napríklad z možnosti zaobchádzania s peniazmi vo virtuálnom prostredí alebo opakovaných platieb kartou bez rozmyslu, potom môžu viesť mladých ľudí do problémov. Napríklad platenie online metódami je v súčasnosti rýchlejšie než kedykoľvek predtým, čo uľahčuje zadlžovanie.
„Nedostatočné povedomie o správnom zaobchádzaní s peniazmi často pramení práve z podceneného vzdelávania v detstve či počas rokov strávených v školských laviciach. U mladých pokrivkáva aj schopnosť naplánovať rozpočet v strednodobom horizonte rádovo v mesiacoch,“ tvrdí Masničák.
Určitá časť ľudí vo svojich dvadsiatych rokoch dojednáva prvú hypotéku, začína pracovať s úvermi a úrokmi a zároveň zakladá rodiny.
Mohlo by vás zaujímať: Lucia Horňáková: Férovosť a sloboda sú kľúčom k úspechu v maklérskom biznise
I preto je podľa expertov dôležité nepodceniť základné vzdelanie, schopnosť pracovať s modernými technológiami a taktiež rozpoznať pokusy kyberpodvodníkov. „Dôležité životné rozhodnutia, ktorými sa môžete zadlžiť alebo, naopak, zaistiť na celý život, sa dajú v prostredí internetu uskutočniť rádovo v sekundách. Interval, v ktorom sa rozhodujeme o vlastných financiách, sa stále skracuje,“ vysvetľuje expert.
Vplyv reklamy na nákupné správanie ľudí, spôsoby plánovania výdavkov či práva spotrebiteľov – to sú témy, s ktorými sa slovenské deti v laviciach príliš nestretávajú. Školám totiž najčastejšie chýbajú peniaze na rozšírenú výučbu alebo spôsobilých vyučujúcich.
„Ak školské vzdelanie nestačí, mali by sa aj rodičia podieľať na rozširovaní finančnej gramotnosti. Finančná gramotnosť začína práve u nich, svojich potomkov by mali učiť správnemu spotrebiteľskému správaniu a dávať im pozitívny príklad,“ upozorňuje Masničák.
Podľa neho je dôležité deťom už od raného veku vysvetľovať, ako peniaze fungujú, a postupne im prakticky ukazovať, ktorá minca alebo bankovka má akú hodnotu.
Taký mentoring môže byť dôležitý pre pestovanie pokory u detí aj pochopenie hodnoty peňazí. „Rodičia si môžu pomôcť aj praktickými príkladmi. Napríklad, že za kovovú mincu si môžu kúpiť zmrzlinu alebo malú čokoládu, zatiaľ čo za jednu farebnú papierovú bankovku aj päťnásobok,“ uzatvára odborník.
Komentáre
Pridať komentár