V čase rastúcej geopolitickej neistoty, napätia vo svete aj čoraz častejších živelných udalostí sa oplatí myslieť aj na to, čo sa stane, ak sa na cestu napokon nepodarí vyraziť. Choroba, rodinné problémy, nepokoje v destinácii či prírodná katastrofa môžu na poslednú chvíľu zrušiť dovolenku a spolu s ňou aj stovky alebo tisíce eur zaplatené za zájazd.
Mohlo by vás zaujímať: Počty podriadených finančných agentov v oblasti poistenia rástli v roku 2025 len mierne
Aktuálne dianie vo svete ukazuje, že nejde len o teoretické riziko. Eskalácia konfliktu na Blízkom východe zasiahla aj mnohých slovenských cestovateľov a pripomína, že situácia sa môže zmeniť veľmi rýchlo aj v populárnych dovolenkových regiónoch. Práve preto sa neoplatí podceňovať cestovné poistenie a je dobré vedieť, na aké situácie sa vzťahujú jeho jednotlivé typy, vrátane poistenia storna.
„Poistenie storna chráni klienta pred finančnou stratou v prípade, že na dovolenku nevycestuje z vážnych a nepredvídateľných dôvodov. Mnohí Slováci ho však stále podceňujú alebo o ňom ani nevedia. Nejde pritom o zanedbateľné sumy. Pri drahších dovolenkách môže storno poplatok predstavovať aj väčšinu zaplatenej ceny zájazdu,“ upozorňuje Juliana Arvaiová, riaditeľka pre neživotné poistenie FinGO.sk.
Poistenie storna pomôže aj pri nepokojoch či katastrofách
Najčastejšou príčinou zrušenia dovolenky sú zdravotné problémy, ochorenie klienta alebo jeho blízkych. „Poistenie storna sa najčastejšie využíva v prípade náhleho ochorenia, úrazu alebo hospitalizácie. Vzťahuje sa však aj na situácie, ako je úmrtie blízkej osoby, vážna rodinná udalosť alebo napríklad nečakaná strata zamestnania,“ pokračuje odborníčka.
Dovolenkári takisto sledujú aj správy o konfliktoch, politickom napätí či extrémnom počasí. „Poistenie storna môže pomôcť aj vtedy, keď cestu zrušíte, ak v krajine odchodu alebo v cieľovej destinácii nastanú vážne udalosti.
Môže ísť napríklad o politické alebo civilné nepokoje, extrémistické či etnické násilie alebo terorizmus, prípadne prírodné katastrofy, ktoré znemožnia alebo výrazne skomplikujú cestovanie. V takomto prípade je spravidla potrebné oficiálne vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR k opusteniu krajiny (4. stupeň), pričom môže byť stanovené aj obdobie, napríklad koľko dní pred plánovaným odchodom do cieľovej destinácie musí byť tento stupeň vyhlásený,“ vysvetľuje Arvaiová.
Mohlo by vás zaujímať: Požiare spôsobené elektrokolobežkami: Banšelova ulica ako varovanie
Zároveň upozorňuje, že rozsah krytia sa medzi poisťovňami líši. „Každá poisťovňa presne určuje, ktoré situácie sú v rámci storna kryté. Preto je dôležité dôkladne si preštudovať poistné podmienky a overiť, kedy a za akých okolností možno storno uplatniť.“
Na čo všetko sa storno môže vzťahovať
Poistenie storna sa môže vzťahovať na viacero nečakaných situácií, ktoré človeku znemožnia vycestovať alebo ho prinútia dovolenku zrušiť. Najčastejšie ide o:
- náhle ochorenie alebo úraz, pre ktoré lekár neodporučí cestovanie – môže ísť napríklad o zlomeninu, hospitalizáciu či akútnu chorobu tesne pred odchodom,
- vážne ochorenie blízkej osoby, napríklad dieťaťa, partnera alebo rodiča, keď je potrebné zostať doma a postarať sa o člena rodiny,
- úmrtie blízkeho člena rodiny, ktoré si prirodzene vyžaduje zrušenie plánovanej cesty,
- vážne rodinné udalosti, napríklad rozvodové konanie alebo iné nečakané životné situácie,
- nečakanú stratu zamestnania alebo výpoveď z organizačných dôvodov krátko pred plánovanou dovolenkou,
- neudelenie víza, ak je pre vstup do krajiny potrebné a úrady ho cestujúcemu napokon nevydajú,
- politické alebo civilné nepokoje v destinácii, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť cestujúcich,
- prírodné katastrofy alebo živelné udalosti, napríklad zemetrasenie, povodne či rozsiahle požiare v cieľovej destinácii.
Dôležité je uzavrieť si poistenie vopred
Odborníčka upozorňuje, že poistenie storna je ideálne riešiť hneď po zaplatení dovolenky. „Najlepšie je uzavrieť poistenie storna okamžite po kúpe zájazdu alebo zaplatení leteniek či ubytovania. Je možné dojednať si ho aj neskôr, ale poisťovňa potom môže uplatniť čakaciu lehotu, ktorá sa najčastejšie pohybuje od 7 do 15 až 20 dní,“ vysvetľuje odborníčka Juliana Arvaiová z FinGO.sk.
Počas tejto lehoty poistenie síce formálne existuje, no ešte nekryje vzniknuté udalosti. Ak by sa teda napríklad klient krátko po uzavretí poistky dostal do nemocnice alebo by musel cestu zrušiť pre vážne rodinné dôvody práve v tomto období, nárok na poistné plnenie by mu nevznikol.
Prakticky to môže vyzerať napríklad tak, že rodina si v marci kúpi letnú dovolenku za 3 000 eur, no poistenie storna si uzavrie až o týždeň neskôr. O pár dní jedno z detí ochorie a lekár odporučí, aby niekoľko mesiacov necestovalo. Ak sa to stane ešte počas čakacej lehoty, poisťovňa storno poplatky neuhradí. Práve preto odborníci odporúčajú riešiť poistenie už v momente, keď klient zaplatí zájazd alebo si rezervuje letenky či ubytovanie.
Čo nasleduje, keď zrušíte dovolenku
Ak sa klient napokon rozhodne cestu zrušiť, cestovná kancelária alebo letecká spoločnosť mu zvyčajne vyúčtuje storno poplatok. Ten sa odvíja najmä od toho, ako blízko k dátumu odchodu k zrušeniu dôjde. „Práve tento poplatok potom klient dokladuje poisťovni, ktorá po posúdení situácie uhradí poistné plnenie. Vo väčšine prípadov musíte zaplatiť aj spoluúčasť, ktorá je v každej cestovnej kancelárii či leteckej spoločnosti iná,“ opisuje odborníčka.
Mohlo by vás zaujímať: INSIA radí: PZP vs. havarijné poistenie. Čo potrebujete vedieť o poistení auta
V praxi to znamená, že čím neskôr dovolenku zrušíte, tým vyššia môže byť finančná strata. Napríklad ak klient zruší zájazd dva mesiace pred odchodom, storno poplatok môže byť približne 20 až 30 percent z ceny dovolenky. Pri zrušení pár dní pred odletom sa však môže vyšplhať aj na 80 či dokonca 100 percent ceny. Ak mal klient uzatvorené poistenie storna a dôvod zrušenia spĺňa poistné podmienky, poisťovňa mu väčšinu tohto poplatku preplatí. Treba však rátať aj s menšou spoluúčasťou.
Príklady, koľko stojí poistenie storna
„Predstavme si situáciu, keď rodina s dvoma deťmi zaplatí za dovolenku 5 000 eur a tri dni pred odchodom jeden z rodičov utrpí úraz, ktorý im znemožní cestovať. Cestovná kancelária si môže účtovať storno poplatok až 90 percent ceny zájazdu, teda 4 500 eur. Ak by mali uzavreté poistenie storna so spoluúčasťou napríklad 10 percent, poisťovňa im môže preplatiť približne 4 050 eur a zvyšok doplatia z vlastného vrecka,” vysvetľuje Arvaiová. Samotné poistenie storna by ich stálo zhruba od 170 do 360 eur v závislosti od poisťovne.
Podobná situácia môže nastať aj pri individuálnom cestovaní. Ak si človek kúpi nevratné letenky, rezervuje hotel či auto, náklady sa môžu vyšplhať na stovky až tisíce eur. S poistením však môže získať späť aspoň väčšinu zaplatených peňazí. „Napríklad pri cene zájazdu okolo 2 000 eur na osobu v rámci Európy sa poistenie storna pohybuje približne od 65 do 146 eur,” vyčíslila odborníčka FinGO.sk.
V ktorých krajinách cestovné poistenie neplatí
Cestovné poistenie vo všeobecnosti neplatí v krajinách alebo oblastiach, ktoré sú z bezpečnostného alebo politického hľadiska považované za vysoko rizikové. „Ide najmä o štáty, na ktoré sa vzťahuje medzinárodné embargo alebo sankcie ako je napríklad Ruská federácia, Ukrajina, Sýria, Bielorusko, Irán, Kuba či Venezuela. Poisťovne v takýchto prípadoch často neposkytujú poistné krytie, pretože v týchto krajinách môže byť obmedzené poskytovanie zdravotnej starostlivosti, repatriácie alebo asistenčných služieb,” vysvetľuje expertka.
Cestovné poistenie zároveň nemusí platiť ani v krajinách, kde Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vydalo odporúčanie necestovať alebo bezodkladne opustiť krajinu, teda pri 3. alebo 4. stupni cestovného odporúčania. Tieto stupne sa vyhlasujú v situáciách, keď je bezpečnostná situácia kritická a môže priamo ohrozovať život alebo zdravie cestujúcich.
„Dôvodom takýchto odporúčaní bývajú napríklad ozbrojené konflikty, politické nepokoje, násilnosti, teroristické útoky, vojna alebo rozsiahle prírodné katastrofy. V takýchto podmienkach môže byť poskytovanie zdravotnej starostlivosti, evakuácie alebo konzulárnej pomoci výrazne obmedzené, a preto poisťovne často vylučujú poistné krytie, teda ide o tzv. výluky,” dodáva Juliana Arvaiová zo spoločnosti FinGO.sk.
Komentáre
Pridať komentár