Viac ako polovica Slovákov má obavy o svoju finančnú situáciu. Kvôli práci


			Viac ako polovica Slovákov má obavy o svoju finančnú situáciu. Kvôli práci
10.6.2016 Poistný trh

Viac než 53 % respondentov prieskumu KRUK Česko a Slovensko, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov, zažilo obavy o svoju finančnú situáciu.

Tieto obavy pociťovali viac ženy (58 %) než opýtaní muži (49 %). Obavy o finančnú situáciu sa najčastejšie spájajú so stavom, keď ľudia majú vyššie výdavky než príjmy (56 % opýtaných), hneď po tom však respondenti uvádzajú riziko straty zamestnania (23 %).

Riziko nedostatku financií, spojené so stratou zamestnania, pritom viac vnímajú muži (25 %) než ženy (21 %). „Okrem straty práce môže mať neistá finančná situácia tiež rad ďalších objektívnych príčin. Viac než 18 % respondentov nášho prieskumu vníma ako zásadné riziko zhoršenie zdravotného stavu a 11 % sa obáva zníženia mzdy,“ dopĺňa Markéta Fixová, tlačová hovorkyňa spoločnosti KRUK.

Najväčšie obavy zo zhoršenia svojej finančnej situácie v súvislosti so stratou zamestnania majú obyvatelia Trnavského kraja (30 %) a celkovo ľudia, ktorí sa vyučili (28 %) a žijú v mestách s 5 000 až 20 000 obyvateľmi (27 %).

Riziko straty práce vnímajú najmenej respondenti z Prešovského kraja (13 %), ľudia so základným vzdelaním (8 %) a z miest s 20 000 až 100 000 obyvateľmi (27 %). Úroveň obáv zo straty zamestnania však nekopíruje mieru nezamestnanosti, ani podiel ľudí s dlhom v rámci regiónov Slovenska.

Napríklad v Prešovskom regióne majú síce ľudia najmenšie obavy zo zhoršenia svojej finančnej situácie spojeného so stratou zamestnania, na druhej strane je tu najvyššia miera nezamestnanosti v SR (14,5 %) a súčasne tu žije veľa zadlžených ľudí (takmer 13 % zo všetkých dlžníkov). Trnavský kraj má síce veľmi nízku nezamestnanosť (5,9 %), ale žije tu pomerne veľa zadlžených obyvateľov (12 %).

Príspevky v nezamestnanosti na splátky dlhov nestačia

Podľa Kalkulátora dávky poistenia v nezamestnanosti na Slovensku získava príjemca dávky v nezamestnanosti 328 eur. Priemernú pôžičku vo výške 1 452 eur (podľa interných štatistik spoločnosti KRUK za rok 2015) by nezamestnaný dlžník, s využitím celého svojho príjmu, splácal takmer päť mesiacov.

Príjem človeka pracujúceho za minimálnu mzdu za najmenej náročnú prácu je približne 405 eur. Priemernú výšku dlhu by teda s plným využitím príjmov splatil za tri a pol mesiaca.

Kroky z finančnej neistoty

Základným spôsobom prevencie pred neschopnosťou splácať záväzky v prípade nečakaných situácií je priebežná tvorba finančnej rezervy vo výške aspoň trojmesačného platu.

Pokiaľ sú rezervy vyčerpané a príjmy dlžníka nestačia na mesačné splátky, možno podniknúť nasledujúce kroky:

  • Dohodnúť s veriteľom zníženie (aspoň prechodné) mesačných splátok úveru.
  • S pomocou odborníkov konsolidovať viac dlhov do jedinej pôžičky s prijateľnými splátkami.
  • Predať majetok.

Možnosť straty zamestnania či iného druhu hlavného príjmu je pre osoby s pôžičkou obrovským rizikom, proti ktorému sa možno chrániť len priebežným vytváraním finančnej rezervy. V prípade, že skutočne dôjde k výpadku príjmov a zadlžená osoba vie, že v nasledujúcich mesiacoch nebude schopná hradiť plnú výšku splátok, je potrebné, aby kontaktovala veriteľa a spoločne s ním našla riešenie prijateľné pre obe strany,“ vysvetľuje Markéta Fixová.

Zdroj: KRUK

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS

Súvisiace články