Štvrtina dôchodcov na Slovensku si privyrába, a to aj keď ich práca nebaví

Napriek tomu na finančné zabezpečenie na dôchodku myslíme pomerne neskoro.

S odchodom na penziu sa pracovný život mnohých ľudí na Slovensku nekončí. Podľa dát Eurostatu totiž 18,3 % starobných dôchodcov pokračuje v práci bezo zmeny, ďalších 6,4 % pracuje v zmenenom režime. Spolu si popri penzii privyrába 24,7 % ľudí na Slovensku, priemer EÚ je 13 %.

Slovenskí penzisti tak patria medzi pracovitejších, no stále výrazne zaostávajú napríklad za tými z Pobaltia. V Estónsku totiž pracuje 54,9 % dôchodcov, v Lotyšsku je to 44,2 % a v Litve 43,7 %.

Finančná nevyhnutnosť

Hlavnou motiváciou pracujúcich dôchodcov sú podľa Eurostatu na Slovensku peniaze – 30,3 % tvrdí, že práca popri penzii je pre nich finančne nevyhnutná a pre 31 % je finančne atraktívna. To, že ich baví pracovať a byť produktívny, uvádza iba 20,4 % ekonomicky aktívnych dôchodcov na Slovensku.

„Ide o tretie najnižšie číslo v EÚ. Priemer únie je na úrovni vyše 36 %, v Nórsku či Dánsku je to dokonca viac ako 60 %, v susednom Česku vyše 49 %. I to potvrdzuje fakt, že veľká časť slovenských dôchodcov sa snaží vyhnúť výraznejšiemu prepadu životnej úrovne, ktorá by ich na penzii čakala. A to aj vtedy, ak ich práca samotná nebaví a prednosť by dali oddychu,“ hovorí Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.

Mohlo by vás zaujímať: Toto je letný rebríček počtu poradcov v 2. štvrťroku 2025. Pozrite si ho

V prospech práce popri penzii hovorí aj fakt, že na starobný dôchodok odchádzajú na Slovensku mladší ľudia než inde v EÚ – v priemere už v 60-ke (muži v 60,5 roku, ženy v 59,7). To nás radí na piatu priečku spolu s Poľskom, priemer EÚ je o 1,3 roka vyšší. Najneskôr sa odchádza do penzie v Dánsku a na Islande – až vo veku nad 65 rokov.

„Z tohto pohľadu je na Slovensku pomerne slušný priestor pracovať aj popri penzii, keďže mnohí do nej odchádzajú v čase, keď ešte majú dostatok síl. No nie každý volí túto možnosť, mnohí si chcú jeseň života užiť, kým sú vo forme.

Napríklad, zo staršieho prieskumu, ktorý sme realizovali cez Instant Research agentúry Ipsos vyplýva, že 67,7 % respondentov chce pracovať maximálne do šesťdesiatky. Pracovať, kým budú môcť, chcelo iba 17,4 % opýtaných, výška penzie od štátu by však stačila iba 14 % ľudí. No ak si človek neodkladá na penziu sám, takéto plány nie sú ekonomicky reálne,“ upozorňuje Marek Malina.

Na penziu myslíme v 40

Na hroziaci prepad životnej úrovne na penzii pritom nemyslíme vždy včas. Svedčia o tom aj dáta Portu o využívaní dôchodkových účtov. Práve tie umožňujú odkladať si peniaze na penziu za zvýhodnených podmienok.

Priemerný vek založenia si dôchodkového účtu je v prípade Slovákov 40 rokov v prípade žien a 37 rokov u mužov. Českí muži sú na tom rovnako, ženy začínajú o dva roky skôr než Slovenky.

„Vo veku 18 až 26 rokov je iba 11 % majiteľov dôchodkových účtov na Slovensku. V Česku je to iba o pol percentuálneho bodu viac. A to aj napriek tomu, že tamojší dôchodkový investičný produkt ponúka výrazne atraktívnejšie daňové zvýhodnenie než umožňuje slovenská legislatíva. Pre obe krajiny platí, že dôchodkové účty vo vyššej miere zakladajú až ľudia vo veku 27 až 35 rokov. Čas, kedy s odkladaním začneme, je pritom dôležitý,“ hovorí Marek Malina.

Napríklad, priemerná mzda je aktuálne na Slovensku 1 654 eur v hrubom, čo je v čistom 1 250 eur (bez uplatnenia daňového bonusu na dieťa). Priemerná výška starobného dôchodku však iba tesne presahuje 700 eur.

Mohlo by vás zaujímať: Pri investovaní je dôležitý autopilot.  Nechajte peniaze rásť s deťmi, radí odborník

Rozdiel teda predstavuje približne 550 eur mesačne, čo môže budúcemu dôchodcovi zásadne znížiť životnú úroveň na penzii. Riešením je našetriť si investovaním na mesačnú rentu. Výhodou je, že počas jej vyplácania sa zostávajúce peniaze ďalej zhodnocujú.

„Na vyplácanie renty 550 eur mesačne po dobu 15 rokov je potrebné ušetriť približne 58 000 eur. Ak s tým niekto začne v 40-ke a do penzie chce odísť v 60-ke, má na odkladanie peňazí 20 rokov. Na dosiahnutie sumy 58 000  eur si potrebuje odkladať 98 eur mesačne. Ak by ale začal o desať rokov skôr, potreboval by iba 39 eur.

To je suma, ktorú by mal v 30 rokoch zvládnuť prakticky každý pracujúci človek bez toho, aby ho to finančne obmedzovalo. Prepočty platia za predpokladu 8 % ročného zhodnotenia trhov, zabúdať netreba ani na infláciu. Preto je vhodné odkladané sumy priebežne zvyšovať, napríklad po každom zvýšení platu, “ dodáva Marek Malina.