Štát čelí rastúcim nákladom na obsluhu dlhu a nové dlhopisy sú pre verejné financie drahšie než financovanie na trhu. Pre konzervatívnych sporiteľov však zostávajú zaujímavou možnosťou, najmä vďaka oslobodeniu výnosu od dane. Viac odporúčaní nájdete v komentári.
Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko
Všeobecné hodnotenie
V porovnaní s minuloročnými dlhopismi pre ľudí dochádza k zníženiu úročenia. Zníženie úročenia slovenských retailových dlhopisov sa dalo očakávať. Slovenské verejné financie sú v zlom stave a v poslednom čase sa výrazne zvyšujú sumy, ktoré štát musí vynakladať na splácanie úrokov z dlhopisov. Končí totiž splatnosť lacných dlhopisov emitovaných ešte pred energetickou krízou a štát ich nahrádza novými s výrazne vyšším úročením. Ak je úročenie retailových dlhopisov oproti trhu vyššie, ďalej sa zvyšuje táto záťaž.
Dobrou správou je, že rozdiel sa pri dlhšej splatnosti už výrazne priblížil úročeniu na finančných trhoch. Na druhej strane, pri kratšej splatnosti je úročenie naďalej výrazne vyššie ako na finančných trhoch. Vo všeobecnosti jednoznačne ekonomicky nedáva zmysel, aby si štát požičiaval od svojich občanov drahšie ako na finančných trhov. Nová emisia dlhopisov je však pre štát stále jasne drahšie ako na finančných trhoch:
- Aktuálne (január 2026) štát predal 5-ročné dlhopisy s úročením 2,9 % a 2-ročné dlhopisy s úročením 2,29 %
- retailové dlhopisy (marec 2026) však budú úročené 2,7 % pri dvojročnej splatnosti a 3,0 % pri štvorročnej splatnosti
- V marci 2025 sa 3-ročné štátne dlhopisy obchodovali s priemerným výnosom 2,1 %
- 2-ročný retailový dlhopis Investor však mal úročenie 3,0 % a 4-ročný dlhopis 3,3 %
Pre štát má emisia retailových dlhopisov význam najmä z pohľadu diverzifikácie verejného dlhu a zapojenia domácich sporiteľov do jeho financovania. Zároveň ide o politicky atraktívny nástroj, pretože umožňuje občanom „investovať do vlastného štátu“.
Pri kratšej splatnosti sa už oplatí viac siahnuť po termínovanom vklade
Pri nových podmienkach už nie sú dlhopisy jednoznačne výhodnejšie ako termínované vklady, ako tomu bolo ešte pred rokom. Pri dvojročnej splatnosti je dokonca výnos termínovaného vkladu po zdanení o niečo vyšší ako pri dlhopise, pri štvorročnej splatnosti je zase o niečo nižší.
Je preto možné, že záujem o dlhopisy s kratšou splatnosťou bude nižší ako pred rokom. Pri dlhšom dlhopise predpokladám podobne vysoký záujem ako pred rokom.
Porovnanie: Na Slovensku získajú občania viac ako v Taliansku ale menej v Česku
Ak porovnáme podmienky dlhopisov, sú na tom slovenskí občania o niečo lepšie ako v Taliansku. Tam síce vedia získať občania o niečo vyšší výnos, je to však pri dlhšej splatnosti dlhopisov a navyše výnos je zdaňovaný.
Výhodou však je, že občania sú chránení proti inflácii bez ohľadu na jej výšku. Konkrétne, 8-ročné dlhopisy BTP Italia vydané v máji 2025 majú odhadovaný výnos 3,55 %, keďže sa k základnému úroku 1,85 % pridáva výnos v identickej výške ako inflácia.
To znamená, že talianski drobní investori majú zaručené, že nad úrovňou inflácie zarobia vždy 1,85 %. Dlhopisy BTP Più zase pri rovnakej splatnosti majú počas prvých štyroch rokoch úročenie 2,85 % a v posledných štyroch rokov úročenie 3,70 %. Priemerná sadzba je tým pádom 3,275 % a po zdanení klesá pod tri percentá.
Mohlo by vás zaujímať: Poistné podvody: sofistikovanejšie a vyššie. V UNIQA ich výška vlani priemerne stúpla o 61 %
Drobní investori v Česku získajú pri štátnych dlhopisoch v porovnaní so Slovenskom viac, musia však investovať na dlhšiu dobu. Pri 10-ročnom dlhopise DLP je čistý výnos po zrážkovej dani 3,87 % a pri 5-ročnom dlhopise 3,36 %.
Komu sa oplatí štátny retailový dlhopis. Tu sú rady
O Slovákoch dlhodobo platí, že sú pri narábaní so svojimi úsporami prevažne konzervatívni. To znamená, že veľkú väčšinu úspor majú odloženú v banke, a to väčšinou na bežnom účte. A to je škoda, keďže úspory na bežnom účte nielen nič nezarábajú, ale každý deň kvôli inflácii strácajú na hodnote.
Kto má svoje úspory dlhodobo uložené v banke na bežnom účte a „nehýbe“ s nimi, urobí lepšie, ak časť z nich využije na kúpu dlhopisu. Keďže sa výnos nezdaňuje a tiež ho netreba zahrnúť do daňového priznania, výnos dlhopisu zodpovedá vyššiemu úročeniu pri bankových produktoch – podľa MF SR 3,21 % pri dvojročnej splatnosti a 3,57 % pri štvorročnej splatnosti.
Odporúčal by som ich ľuďom, ktorí majú časť úspor dlhodobo nevyužitú na bežnom účte alebo na slabo úročených vkladoch a hľadajú jednoduché, nízkorizikové riešenie bez nutnosti riešiť dane či výkyvy trhov.
Pre takýchto sporiteľov môžu byť štátne retailové dlhopisy rozumným doplnkom k úsporám. Alternatívou môže byť investovanie do ETF dlhopisových fondov, ktoré majú aktuálne potenciál zarábať 2 až 4 percentá ročne, pri priaznivých podmienkach až 6 %, čo by bolo viac ako pri štátnom dlhopise. Pritom investície do ETF fondov sú zaťažené len nízkymi poplatkami a po jednom roku sú výnosy oslobodené od zdanenia.
Mohlo by vás zaujímať: Pôrody v zahraničí zdraželi – počet Sloveniek, ktoré rodia v susedných krajinách poklesol
Naopak, neodporúčal by som ich ako hlavný nástroj na dlhodobé zhodnocovanie majetku. V takom prípade existujú investície s výrazne vyšším potenciálom výnosu – napríklad pravidelné investovanie do akciových fondov, kde sa dá dlhodobo dosahovať podstatne lepší výsledok.
Kto pravidelne investuje do akciových ETF a podielových fondov, môže získať zhodnotenie na úrovni 7-10 % ročne. To je výrazne viac ako pri štátnom dlhopise. Pritom pravidelným a dlhodobým investovaním sa znižuje riziko dopadu výkyvov na investované úspory.
Tieto dlhopisy budú teda zaujímavé najmä pre konzervatívnych sporiteľov, ktorí majú väčšinu úspor uloženú na bežných účtoch alebo na starších, nízko úročených vkladoch. Pre nich ide o jednoduchú a relatívne bezpečnú možnosť, ako aspoň čiastočne ochrániť peniaze pred infláciou, najmä vďaka oslobodeniu výnosu od dane.
Komentáre
Pridať komentár