Slovenský poistný sektor vo svetle globálnych trendov


			Slovenský poistný sektor vo svetle globálnych trendov
12.2.2013 Poistný trh

Ministerstvo financií SR si plne uvedomuje význam poisťovníctva na globálnom aj na slovenskom finančnom trhu. Okrem základnej úlohy tohto odvetvia národného hospodárstva, ktorou je vykonávanie poisťovacej činnosti, predstavuje poistný sektor druhého najvýznamnejšieho inštitucionálneho investora na globálnom trhu.

Zároveň má v hospodárstve nezastupiteľné miesto pre svoj sociálny rozmer (náhrada škôd pri katastrofách, finančné náhrady pre pozostalých a zranených, kompenzácie škôd, zapojenie do dôchodkových systémov a pod.).

Z týchto dôvodov MF SR pozorne sleduje vývoj v poistnom sektore a analyzuje prípadné riziká s ním spojené. Za hlavné riziká, ktorým poistný sektor v súčasnosti čelí, považuje MF SR najmä

  • narastajúci počet prírodných katastrof a s tým spojené riziko stanovenia nízkych sadzieb poistného

  • pokračujúca ekonomická kríza, ktorá má za následok zvýšenie miery odkupov a nárast rušenia poistných zmlúv v sektore životného poistenia

  • pokračujúca finančná kríza prejavujúca sa okrem iného veľmi nízkymi úrokovými sadzbami pre bonitné dlhodobé investície

  • v neposlednom rade aj v dôsledku vysokých plnení v neživotnom poistení potreba detailného monitorovania rizika zlyhania zaisťovateľa.


Globálny prepad v sektore

V dôsledku pretrvávajúcej hospodárskej krízy sme boli v roku 2011 svedkami globálneho prepadu v sektore životného poistenia (-3,3 % priemer krajín OECD). Navyše bol pre vývoj v minulom roku príznačný veľmi nerovnomerný globálny vývoj - nárast bol zaznamenaný najmä v krajinách mimo EÚ (Turecko, Izrael, Mexiko, Japonsko), pričom viaceré členské štáty EÚ zaznamenali prudký pokles (najmä Portugalsko -41,2 %, Fínsko -30,7 %, Taliansko -20,7 % a Francúzsko -14,2 %).

Z grafov (nájdete ich v tlačenej verzii Poistných rozhľadov) vyplývajú pre Slovenskú republiku dve základné skutočnosti:

  • Slovenský poistný trh je na tom v porovnaní s trhmi ostatných krajín EÚ, a v ešte väčšej miere s trhmi krajín eurozóny relatívne dobre (v životnom poistení zaznamenali poisťovne v SR pokles o 2,7 %, v neživotnom poistení predstavoval pokles 3,8 %).

  • Keďže miera investovania slovenských poisťovní do dlhopisov je vyššia ako 80 %, predstavujú tieto subjekty významného inštitucionálneho investora v segmente dlhových cenných papierov.


Slovenské poisťovníctvo stabilné
Na základe uvedeného aj na základe aktuálneho vývoja (v prvom polroku 2012 zaznamenal poistný trh mierny medziročný nárast o 0,8 %, o ktorý sa postaralo životné poistenie) sa domnievame, že najmä vo svetle vývoja v ostatných krajinách eurozóny môžeme hodnotiť slovenský poistný sektor ako stabilný a odolný voči finančnej a ekonomickej kríze. Na druhej strane je však významnou skutočnosťou, že rast v životnom poistení ťahá najmä investičné životné poistenie, pri ktorom na rozdiel od klasického poistenia znášajú riziko poistené osoby. Otázkou je, či takýto vývoj možno považovať za správny a pre klienta prospešný.

MF SR považuje aj do budúcnosti za jednu zo svojich priorít udržanie dobrej kondície slovenského poistného trhu a celkovo slovenského finančného trhu. Za kľúčové úlohy považujeme v tejto súvislosti najmä

  • zabrániť prípadným snahám o zníženie kapitálovej vybavenosti slovenských subjektov

  • minimalizovať prípadné negatívne dopady agendy EÚ so zvláštnym zreteľom na antidiskriminačnú agendu

  • podporovať tvorbu dlhodobých investičných nástrojov v záujme obojstrannej výhodnosti a spokojnosti.


Solvency II a ďalšie regulácie

Napriek tomu, že v oblasti regulácie poisťovníctva sa za uplynulých desať rokov najviac diskutovalo o projekte Solvency II, do činností poisťovní vstupuje v súčasnosti čoraz viac regulácia prichádzajúca z iných oblastí, najmä opatrenia antidiskriminačného a antikrízového charakteru.

MF SR si uvedomuje výrazný vplyv tzv. antidiskriminačnej agendy na fungovanie poisťovacieho sektora. V tejto súvislosti je však potrebné hneď na úvod zdôrazniť, že v prípade antidiskriminačnej agendy nejde o domácu iniciatívu, ale o agendu EÚ. Dokonca v prípade rozhodnutia ESD o uplatňovaní výnimky pri Gender smernici je nutné akceptovať ho bez možnosti členského štátu vyjadriť sa k tomuto rozhodnutiu. Okrem skutočnosti, že táto agenda prichádza z Bruselu, nie je ani v kompetencii MF SR, ale Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. To značne obmedzuje možnosti MF SR vstupovať do negociácií na úrovni Rady EÚ a Európskeho parlamentu. Napriek tomu k nej ministerstvo pristupuje aktívne, pravidelne spolupracuje na príprave domácej legislatívy v tejto oblasti. Pri transpozícii Gender smernice ministerstvo v plnej miere obhajovalo záujmy slovenského poisťovacieho trhu.

Aj pri novom návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu ministerstvo chápe obavy trhu z negatívnych vplyvov prípadnej smernice na vykonávanie poisťovacej činnosti. MF SR si plne uvedomuje zničujúce dopady, aké by smernica v nezmenenej podobe priniesla pre celý sektor finančného trhu, keďže v porovnaní s Gender smernicou sa predložený návrh uplatňuje na celom finančnom trhu. Slovenské poisťovne si tak môžu byť isté podporou ministerstva v tejto oblasti s cieľom eliminovať negatívne dopady na finančný trh. Do budúcnosti bude MF SR v rámci svojich možností vplývať v tomto duchu na subjekty zodpovedné za prijatie smernice.

 

JUDr. Vazil Hudák

štátny tajomník Ministerstva financií SR

Snímka: archív


Plné znenie nájdete v časopise Poistné rozhľady, ktorý si môžete objednať na www.slaspo.sk.

Prehľad článkov vychádzajúcich v aktuálnom čísle nájdete TU.

Zdroj: SLASPO

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS