Finančná záťaž, ktorú prináša nový konsolidačný balík, môže situáciu ešte zhoršiť a hrozí aj väčší odliv mozgov do zahraničia. V tejto situácii nie je rozumné spoliehať sa na to, že sa štát dokáže o nás v budúcnosti postarať.
Napriek tomu, že sa Slovensko v posledných rokoch dostalo v takmer všetkých relevantných sociálno-ekonomických rebríčkoch na chvost EÚ, neznamená to, že nemôže byť ešte horšie. Konsolidácia verejných financií v posledných rokoch dopadla veľmi zle, keď zaťažila primárne podnikateľský sektor a domácnosti.
Mohlo by vás zaujímať: Keď príde búrka: prevencia znižuje riziko škôd. Poistenie pomôže, ak je nastavené správne
Hospodársky rast klesol na najnižšiu úroveň za dva a pol roka (0,6 % HDP v 2. štvrťroku 2025) a aj aktuálny konsolidačný balík ide rovnakým smerom. Viac ako polovicu z plánovaných 2,7 miliardy eur plánuje totiž vláda získať od domácností a podnikateľského sektora.
Navyše, vláda plánuje na dotácie cien energií pre domácnosti vyčleniť 435 miliónov eur z eurofondov. „Tieto peniaze by mali byť použité na investície, nie na spotrebu. V skutočnosti tak nejde o žiadne šetrenie štátu, pričom o ďalších významnejších úsporných opatreniach vláda neinformovala. Deje sa tak v situácii, kedy ani doterajšie ozdravovanie verejných financií nefunguje, vláda nevie získať príjmy, ktoré si naplánovala.
Aj preto rozpočtový semafor Rady pre rozpočtovú zodpovednosť počíta s tým, že deficit verejnej správy dosiahne tento rok až 5,2 % HDP, hoci rozpočet počíta so saldom iba 4,7 % HDP. To je viac než 4,9 % v roku 2023, keď aktuálny kabinet prebral moc. Aj to svedčí o tom, že aj napriek zvyšovaniu daní a odvodov k reálnej konsolidácii nedochádza,“ upozorňuje Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.
Pokles môže pokračovať
Dá sa tak očakávať ďalší pokles konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, ktorá sa už dnes podľa analýzy švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu nachádza na 63. priečke zo 69 hodnotených krajín.
Mohlo by vás zaujímať: Pri investovaní je dôležitý autopilot. Nechajte peniaze rásť s deťmi, radí odborník
Ekonomike a jej konkurencieschopnosti nepomáha ani fakt, že zažíva prudký odliv mozgov do zahraničia. Potvrdzuje to najnovšie vydanie IMD World Talent Ranking 2025. Slovensko sa v tomto rebríčku porovnávajúcom schopnosť krajín lákať talenty umiestnilo na 58. mieste zo 69 hodnotených krajín, v odlive mozgov sa umiestnilo úplne najhoršie.
„To je zlá správa, pretože práve talenty vytvárajú v ekonomike najvyššiu pridanú hodnotu, ktorá umožňuje vytváranie nových pracovných miest s vyššími mzdami. Talenty sú zároveň základným stavebným prvkom pre inovácie. V inovatívnosti sa pritom Slovensko v najnovšom rebríčku European Innovation Scoreboard 2025 zaradilo medzi najhoršie štáty EÚ.
Obsadilo 24. priečku z 27 krajín. Veľmi zle sme dopadli aj v hodnotení vysokých (68. miesto), ale aj základných a stredných škôl (65. miesto) z hľadiska potrieb konkurencieschopnej ekonomiky. Vyhliadky teda nie sú ružové a nová konsolidácia má potenciál túto situáciu ešte viac zhoršiť,“ upozorňuje Marek Malina.
Vyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce, najmä progresívna daň z príjmov totiž môže odradiť mladých talentovaných ľudí aby zostávali na Slovensku. Ďalší, ktorí študujú na vysokých školách v zahraničí, sa zas nebudú chcieť domov vrátiť. Môžu totiž očakávať, že ak budú zarábať viac, štát ich „potrestá“ vyššími daňovými sadzbami.
Progresívne zdaňovanie navyše znižuje motiváciu vytvárať pracovné miesta s vysokou tvorbou pridanej hodnoty a brzdí transformáciu slovenskej ekonomiky z výrobnej na znalostnú.
Na štát sa nedá spoľahnúť
Nelichotivé vyhliadky slovenskej ekonomiky a vyššie zaťaženie domácností znamenajú, že na štát sa neoplatí spoliehať ani v otázke vlastného finančného zabezpečenia v budúcnosti. Už dnes pritom patrí miera úspor domácností medzi najnižšie v Európskej únii.
Podľa Eurostatu dokážeme ušetriť iba 5,89 % príjmu, kým priemer EÚ dosahuje 14,56 %, v Česku je to 19,86 %. „Podľa našich dát sú na tom, logicky, najhoršie mladí ľudia, ktorí ešte nemali čas si našetriť. Z výsledkov investičného dotazníka, ktorý naši klienti vypĺňajú, vyplýva, že 70 % mladých vo veku 18 až 26 rokov má majetok nižší než 20 000 eur. U 38 % to dokonca nie je ani 4 000 eur. V tejto sume je pritom započítaná aj hodnota vlastnených nehnuteľností,“ upozorňuje Marek Malina.
Mohlo by vás zaujímať: Toto je letný rebríček počtu poradcov v 2. štvrťroku 2025. Pozrite si ho
Aj s ohľadom na slabú kondíciu slovenskej ekonomiky a neisté vyhliadky je preto vhodné s budovaním finančnej rezervy začať čím skôr. Nemá zmysel čakať na „lepšie časy“ a šetrenie odkladať na neskôr.
„Mladý človek môže pokojne cestovať, či si užívať život inými spôsobmi a popri tom si budovať dlhodobú finančnú rezervu. Ak totiž začne s odkladaním skôr, nemusí si dávať bokom sumy, ktoré by radikálne znížili jeho životnú úroveň. Napríklad, 40 000 eur sa dá pri investovaní a priemernom zhodnotení finančných trhov našetriť pri mesačnom vklade 68 eur po dobu 20 rokov.
Pri päťročnom šetrení je na dosiahnutie rovnakej sumy potrebné odložiť už 544 eur mesačne. Výhodou je, že globálne akciové trhy nie sú závislé od toho, ako sa Slovensku darí alebo nedarí. Preto neodporúčame s odkladaním čakať na doby, keď sa domáca ekonomika nadýchne. V opačnom prípade môže byť neskoro,“ dodáva Marek Malina.
Komentáre
Pridať komentár