Najviac škôd na majetku Slovákov vzniká štatisticky v júni. Spôsobujú ich časté živelné pohromy, ako sú búrky, krupobitie či víchrice, ktoré už nie sú na našom území ničím výnimočným.
„Leto je obdobie spojené s výkyvmi počasia ako horúčava, búrka, víchrica, záplavy... Je to rovnako čas oddychu doma a na záhrade, ktorý si spríjemňujeme využívaním klimatizácie, slnečníkov, slnečných clôn či zvlhčovačov vzduchu. Všetky spomínané veci však môžu pri vyčíňaní počasia škody buď spôsobiť, alebo môže poškodenie vzniknúť na nich,“ povedal Pavol Ondruška, riaditeľ úseku likvidácie PREMIUM Poisťovne.
Horúčavy poškodzujú náš majetok
Poisťovne sa stretávajú napríklad s poškodením materiálov vplyvom vysokých teplôt. Stavebné materiály dlhodobo vystavené slnku sa môžu deformovať alebo inak zničiť – plasty menia tvar, betón, drevo a dlažba praskajú. Občas sa dokonca roztopí asfaltový povrch na chodníku prislúchajúcom k domu.
Fasáda tiež mení farbu, výnimočne však rovnomerne. Slnečná strana máva výrazne odlišný odtieň ako strana v chládku. Podľa P. Ondrušku z PREMIUM Poisťovne ľudia v horúcom letnom období nahlasujú poisťovni napríklad vznik plesní, ktoré „vykvitli“ v dôsledku permanentne zapnutého zvlhčovača vzduchu, zašpinenie fasády zle urobeným vývodom z klimatizácie či špinavú fasádu v dôsledku suchých a prašných dní.
„V uvedených prípadoch nie je možné poskytnúť poistné plnenia, nakoľko ide o škody spôsobené trvalým vplyvom prevádzky, následkom teplotných vplyvov a bežnými atmosférickými podmienkami,“ upozornil P. Ondruška.
Ako si zabezpečiť svoj majetok?
Väčšina z nás sa bežne chráni proti škodám na majetku neživotným poistením. Slováci však myslia najmä na poistenie bytov, domov či automobilov. Menej sa už zamýšľame nad poškodením nášho majetku na záhradách, v ktorých trávime víkendy či dokonca celé týždne počas leta.
Pritom sú to práve živly, ktoré najčastejšie ničia majetok na našich záhradách. „Víchrica v záhrade môže občanom poškodiť plot, altánok, prístrešok, murovaný záhradný kozub. Je možné poistiť si ich v rámci vedľajších stavieb, resp. vecí na pozemku, ako napríklad záhradný nábytok či slnečník,“ hovorí odborník Pavol Ondruška.
Pri poistení záhrad treba myslieť aj na výluky, ktoré má väčšina poisťovní veľmi podobné. „Poistenie sa štandardne nevzťahuje na škody spôsobené živlom na vodstve, pôde, poliach, pozemkoch, lesoch, porastoch, plodinách a rastlinách,“ dodáva P. Ondruška.
Hnuteľné a nehnuteľné predmety (zabudovaný kozub, altánok, slnečník...) v záhrade väčšinou spadajú do doplnkových pripoistení a skúsený odborník na poistenie ich vie správne zaradiť, určiť limity a prípadne aj upozorniť, čo sa poistiť nedá a je vylúčené z krytia.
Ako predchádzať škodám?
Iné je to v prípade, keď škody na dome a majetku vzniknú ako dôsledok vyčíňania počasia. „Áno, škody na majetku spôsobené napríklad krupobitím, víchricou a rozbitím skla, krádež slnečníka zo záhrady či požiar po grilovačke môžu byť poistením kryté,“ pokračuje Pavol Ondruška z PREMIUM Poisťovne.
Aj tak je však najlepšie škodám predchádzať - napríklad upratať voľne postavené veci na záhrade na bezpečné miesto, stiahnuť vysunutú markízu, keď ju práve nepotrebujeme, alebo zabezpečiť otvorený oheň.
Počas horúčav odborníci odporúčajú nenechávať elektroniku na mieste s priamym slnečným žiarením a v režime spánku, pretože hrozí jej prehriatie a poškodenie. Týka sa to televízorov, počítačov, tabletov aj smartfónov.
Na matku prírodu sme síce prikrátki, ale opatrenia na predchádzanie vzniku škôd by sme nemali zabúdať. „Vzniku škôd, ktoré sú, ale aj nie sú poistením kryté, je možné vo veľkej miere predchádzať,“ dodáva P. Ondruška. Prevenciou je okrem poriadku v exteriéri a odkladania vecí, ktoré by mohli byť poškodené alebo spôsobiť škodu pri vrtochoch počasia, správne vetranie interiéru, jeho tienenie a chladenie.
Komentáre
Pridať komentár