Počet devastujúcich povodní sa v Európe za 35 rokov zdvojnásobil

„Ešte pred 35 rokmi Európa zažila 12 veľkých povodní ročne, ktoré si vyžiadali masívne vyplácanie poistiek, v minulom roku ich bolo už tridsať," opisuje Munich Re a predvída, že tento trend bude ku globálnemu otepľovaniu ďalej narastať.

Celosvetovo je štatistika ešte horšia - vlani udreli katastrofálne povodne 384-krát, zatiaľ čo v roku 1980 to bolo 58-krát. Nárast však môže súvisieť aj s nedostačujúcou protipovodňovou ochranou a nekvalitnými stavebnými plánmi v rozvojovom svete.

„Globálne registrujeme najväčší nárast povodňových nešťastí a katastrof spôsobených víchricami," povedal šéf klimatického oddelenia Munich Re Ernst Rauch. V Európe podľa neho tiež výrazne pribudlo bleskových záplav, ktorých je dnes podstatne viac ako klasických sezónnych rozvodnených riek.

Zaisťovňa navyše varuje, že spomínaný trend nie je lineárny. V dôsledku skleníkového efektu sú zmeny oveľa rýchlejší. „Je udivujúce, ako veľmi tieto katastrofy zodpovedajú klimatickým modelom," povedal Rauch.

Prídu extrémne prívalové dažde

Osem z desiatich najhorších živelných katastrof od roku 1980 do súčasnosti sa odohralo v posledných 13 rokoch. Len v roku 2016 postihlo Európu 750 živelných udalostí. Živly vyčíňa častejšie v severnej Európe, zatiaľ čo v Stredomorí sa trochu upokojili. Medzivládny panel pre klimatické zmeny v nasledujúcej správe príde s varovaním, že severnú Európu čakajú ďaleko extrémnejšie prívalové dažde.

„Nasvedčujú tomu všetky existujúce výskumy a modely. Je to výsledok toho, ako momentálne funguje atmosféra," komentoval situáciu britský meteorológ Peter Stott.

S každým stupňom globálneho otepľovania pohltí atmosféra o šesť percent vlahy navyše. Tá sa potom vráti na zemi v podobe prívalových dažďov, intenzívnejších než kedy v minulosti. Horský vzduch z trópov sa kvôli zvýšenému prúdeniu dostáva ďalej na sever, čo pre nás znamená jediné: viac dažďov i snehu. Stredomorie naopak vysychá a začína sa čoraz viac podobať severnej Afrike.

Vedcov navyše znepokojuje to, že viac dažďov neznamená viac vlahy. V Nemecku za posledných 50 rokov poklesla vlhkosť pôdy až o 25 litrov na meter štvorcový. Príčinou sú extrémne horúce letné mesiace. Teplejšie počasie urýchľuje vegetačné obdobie, rastliny začnú skôr rásť a spotrebujú aj vodu, ktorá inokedy zostala v krajine až do vrcholiaceho leta.

Bádatelia sa obávajú, že v prípade drastickejšieho oteplenia – teda až o štyri stupne Celzia – budú do roku 2050 postihovať ničivé záplavy každoročne najmenej pol milióna Európanov. Za ďalších tridsať rokov by sa to týkalo už milióna Európanov. Podľa údajov Munich Re vlani živelnej pohromy spôsobili straty vo výške bezmála päť biliónov korún. Necelú tretinu z toho pokryli poistky.