Mimoriadne silné dažde zažíva aj Slovensko a v minulosti sme aj u nás zažili extrémne povodne a záplavy spôsobené silnými zrážkami, ako napríklad v roku 2014 vo Vrátnej doline.
Výkyvy počasia budú v dôsledku klimatických zmien do budúcnosti len extrémnejšie. To znamená nielen viac škôd, ale paralelne aj prekresľovanie povodňových máp a obmedzovanie možností ochrániť vlastnú nehnuteľnosť poistením.
„Majitelia domov a bytov v rizikových oblastiach by si preto mali skontrolovať, či majú poistenú nehnuteľnosť a ak nie, uzavrieť si poistnú zmluvu čím skôr. Pretože v blízkej budúcnosti už túto možnosť nemusia dostať,“ hovorí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Poistenie nehnuteľností na Slovensku ľudia stále podceňujú
Aj keď na Slovensku neexistuje verejne dostupná evidencia poistených stavieb, odborníci odhadujú, že viac ako 50 percent nehnuteľností je na Slovensku nepoistených. Mnoho ľudí ochranu svojho majetku podceňuje a typicky sa „zobudia“ až vtedy, keď ich na riziko upozorní nová živelná udalosť.
Napríklad tornádo na Morave v lete 2021 výrazne zvýšilo záujem ľudí o poistenie nehnuteľnosti, keď niektoré poisťovne hovorili o úrovni dopytov vyššej až o 25 %. Tento jav však tradične máva krátke trvanie a ani po tornáde na Morave to nebolo inak. Počet poistných zmlúv sa v ďalšom období zvyšoval iba minimálne.
Podľa vtedajších vyjadrení predstaviteľov SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) aj tento nárast z väčšej časti súvisel s rastom hypotekárneho financovania. Ďalším problémom na Slovensku je podpoistenie kvôli neaktualizovaným zmluvám.
Dobrou správou je, že na základe prieskumu agentúry 2muse, ktorý si objednala spoločnosť OVB, až 44 % ľudí odpovedalo, že by malo záujem o preskúmanie ich poistnej zmluvy, či aj ich majetok je podpoistený. A až 57 % respondentov uviedlo, že si uvedomujú, aké je riziko podpoistenia, teda nižšie poistné plnenie:
Napriek tomu je isté, že najbližšia povodeň či záplava opäť prinesú príbehy ľudí s poškodenými domami bez poistnej ochrany, ktorí budú zúfalo čakať pomoc od vlády.
Riziko ohrozenia vodou a požiarmi výrazne stúpa
Zlou správou je, že riziko extrémnych prejavov prírodných živlov na Slovensku bude stúpať. Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pod ministerstvom životného prostredia spracoval spolu s odborníkmi z OECD unikátnu štúdiu ohrozenia Slovenska klimatickými hrozbami. Štúdia posudzovala 3 kľúčové riziká:
- Extrémne horúčavy (čiže z hľadiska poistnej ochrany zvýšené riziko požiaru)
- Extrémne zrážky (z hľadiska poistnej ochrany zvýšené riziko povodní a záplav)
- Sucho (z hľadiska poistnej ochrany opäť parameter zvyšujúci riziko požiaru)
Zo zistení vyplýva, že takmer milión ľudí žije v najvyššom stupni ohrozenia extrémnymi horúčavami (riziko s číslom 10 na stupnici 1-10) v okresoch Komárno, Nové Zámky a aj v bratislavskom Starom Meste. Vysoký stupeň ohrozenia majú aj Šaľa, Lučenec či Rimavská Sobota.
Sucho zase najviac ohrozuje Žitný ostrov, a to napriek tomu, že ide o najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe. Extrémnymi zrážkami a z nich plynúcimi záplavami a povodňami, ako aj zosuvmi pôdy, je zase najviac ohrozený okres Tvrdošín, Snina a Sobrance. Ale rizikovou oblasťou sú aj obce na dolných tokoch riek na juhu stredného Slovenska napríklad v okrese Veľký Krtíš.
Najhoršie sú na tom obce, ktoré sú vysoko ohrozené viacerými javmi. Napríklad obec Kováčovce v okrese Veľký Krtíš má najvyšší stupeň ohrozenia horúčavami aj extrémnymi zrážkami. Majitelia domov v tejto oblasti budú čoskoro v ohrození prakticky v priebehu celého roka.
Poisťovne budú na zvýšené riziko reagovať zvyšovaním cien a odmietaním nových zmlúv
Z pohľadu poisťovne je dvojité vysoké riziko signálom, že pravdepodobnosť poistných udalostí sa výrazne zvýši. Poisťovňa na túto skutočnosť môže reagovať dvoma spôsobmi. Prvým je zásadné zvýšenie poistného, čím sa poistná ochrana bývania môže stať niekoľkonásobne drahšou ako v ešte v nedávnej minulosti. Druhým je ukončenie uzatvárania nových poistných zmlúv v danej oblasti.
„Je pravdepodobné, že časom budú poisťovne pri rizikových oblastiach uplatňovať práve druhé riešenie. Ak máte nehnuteľnosť v rizikovej oblasti, je dôležité uzavrieť si poistnú ochranu čím skôr. V takom prípade poisťovňa môže vypovedať vašu zmluvu až pri splnení zákonných podmienok na podanie výpovede,“ odporúča Marián Búlik.
Môže poisťovňa vypovedať existujúcu zmluvu kvôli zvýšenému riziku?
Poisťovňa podľa legislatívy môže vypovedať zmluvu pri poistení nehnuteľnosti z niekoľkých taxatívnych dôvodov. Patria medzi ne aj zvýšené riziko a časté škodové udalosti. Pri zvýšenom riziku sa štandardne jedná o dôsledky stavebných úprav alebo zmeny využitia nehnuteľnosti, ktoré môžu zvýšiť poistné riziko a ak majiteľ tieto zmeny nenahlási poisťovni, táto má právo pri ich zistení vypovedať zmluvu.
Zvýšeným rizikom pri určitom právnom výklade môže byť napríklad aj stavba umiestnená v záplavovej oblasti či v oblasti so zvýšeným rizikovom extrémnych prejavov prírodných živlov, čoho si poisťovňa nebola vedomá.
Druhým dôvodom výpovede môžu byť časté škodové udalosti. V praxi sa poisťovne pri uzatváraní poistenia pýtajú na výskyt povodní, záplav a ďalších živelných udalostí v oblasti za posledných 10 rokov. Ak počet škodových udalostí pri konkrétnej nehnuteľnosti následne prekročí istú mieru, môže poisťovňa vypovedať zmluvu.
„Tieto dôvody poisťovne môžu oveľa pravdepodobnejšie uplatniť pri uzatváraní novej zmluvy. Poisťovne totiž nemajú povinnosť uzavrieť nové poistenie nehnuteľnosti a vždy sa môžu rozhodnúť, že návrh zmluvy skrátka neschvália.
Poisťovne si vedú vlastné povodňové mapy, ktoré zohľadňujú históriu škôd spôsobených povodňami, rizikovosť územia a možnosti ochrany pred povodňami. S údajmi z máp môžu naložiť podľa toho, ako majú interne nastavenú mieru rizikovosti. Ak riziko presiahne akceptovateľnú mieru, je pre poisťovňu istejšie zastaviť poisťovanie v danej oblasti,“ vysvetľuje Marián Búlik.
Komentáre
Pridať komentár