Z týchto príspevkov ČKP kryje nepoistené škody, ktorých bolo len v roku 2013 nahlásených 3 1052. V súvislosti s tým sa však množia hlasy tých, ktorí sa takouto výzvou cítia byť nespravodlivo postihnutí. Tieto ohlasy vyvolali pomerne silno medializovanú politickú diskusiu o súčasnej právnej úprave.
Hlavné námietky
Sem patrí najmä tá, že vlastník vozidla sa môže ocitnúť v situácii, keď je prezumovaná jeho vina. Totiž, po zaslaní výzvy ČKP na zaplatenie poplatku spočíva dôkazné bremeno preukázania prípadnej skutočnosti, že v uvedenom období sa neporušila povinnosť mať vozidlo poistené, na jeho vlastníkovi. Situáciu navyše komplikuje, že údaje v Centrálnom registri vozidiel, na ktorý sa ČKP pri vyhľadávaní nepoistených vozidiel spolieha, nie sú vždy presné. Problém zhoršil kolaps registra v lete 2012, počet neoprávnene vyzvaných vlastníkov sa ešte zvýšil.
Kritici tiež argumentujú, že súčasný systém ukladá niekoľko trestov za úzko súvisiace konanie. Vlastník nepoisteného vozidla môže byť postihnutý príspevkom do garančného fondu vymáhaným ČKP podľa § 24c zákona. Ďalej podľa ustanovení§ 16 zákona môže obecný úrad obce s rozšírenou pôsobnosťou prevádzkovateľa vozidla pokutovať za prevádzkovanie vozidla alebo jeho ponechanie na pozemnej komunikácii bez poistenia zodpovednosti. A vodiča vozidla môže Polícia ČR pokutovať za nepredloženie zelenej karty.
Pri súčasnej úprave nie je podľa odporcov jasné, či sa povinnosť platiť príspevok vzťahuje aj na vozidlá nevyradené z registra, ktoré však nie sú v aktívnej prevádzke na ceste – sem patria napr. vozidlá stojace v stodole, hoci majiteľ neodovzdal tabuľky s registračnou značkou. Medzi viditeľné ohlasy proti praxi ČKP patria aj petície, od tých jasne formulovaných až po tie, ktoré pripomínajú len výkriky nespokojnosti.
Problematické novelizačné snahy
V reakcii na spomenuté ohlasy sa v Poslaneckej snemovni začiatkom tohto roka objavil návrh novely zákona poslancov za KSČM Kateřiny Konečnej, Václava Snopka a Karla Šidla. Návrh vzbudzuje dojem, že v ňom prevážil populizmus („ubránime voličov pred ČKP“) nad dôkladným zvážením všetkých dopadov navrhovaných zmien. Hlavným bodom navrhovanej novely je princíp, podľa ktorého povinnosť uhradiť príspevok ČKP nevzniká, ak vlastník vozidla v lehote 30 dní od doručení výzvy ČKP čestne vyhlási, že neporušil povinnosť mať vozidlo riadne prihlásené.
Tým by sa čestné vyhlásenie jednej strany zákonom povýšilo na absolútny dôkaz, ktorý má vyššiu dôkazovú hodnotu než akékoľvek iné skutočnými dôkazmi podložené tvrdenia (napr. zápis v registri, snímka dopravnej kamery atď.). Dôsledkom by, samozrejme, bola prakticky nulová vymáhateľnosť príspevku. Perličkou v pôvodnom znení tejto novely bol návrh povinnosti ČKP a všetkých poisťovateľov vymáhať nároky vzniknuté podľa tohto zákona len prostredníctvom vlastných zamestnancov, bez možnosti nechať sa v konaní zastupovať inou osobou, napríklad advokátom, alebo akokoľvek postupovať pohľadávky.
Nato Hospodársky výbor a Rozpočtový výbor Poslaneckej snemovne ČR predložili pozmeňovacie návrhy k pôvodnému poslaneckému návrhu, ktoré na základe spomínanej námietky o dvojitom trestaní úplne rušia povinnosť vlastníka nepoisteného vozidla prispievať do garančného fondu. Všeobecne tieto návrhy smerujú k znemožneniu vymáhania príspevkov od všetkých nepoistených. Tým tieto návrhy úplne rušia existujúci princíp, keď nepoistené škody hradia výhradne nepoistení vlastníci vozidiel.
Dôsledky poslaneckej aktivity
Na rok 2014 odhaduje ČKP pri zachovaní existujúcej praxe výšku nákladov na škody spôsobené nezistenými páchateľmi a nepoistenými vodičmi na 450 – 550 miliónov Kč. Bez existencie príspevkov nepoistených alebo alternatívneho nástroja by musela ČKP väčšinu z tejto sumy pokryť z vlastných zdrojov (prostredníctvom regresov sa z týchto nákladov nepodarí vymôcť viac než 100 miliónov Kč).
Vzhľadom na to, že ČKP je profesná organizácia poisťovateľov, tento náklad by museli efektívne pokryť poisťovne zo svojich zdrojov, teda z poistného. Druhotným dôsledkom by potom bolo vymiznutie silnej motivácie, aby vlastníci motorových vozidiel uzatvárali povinné ručenie. Tak by sa ďalej zvyšovali náklady, ktoré by museli uhradiť poistení vodiči. ČKP v takom prípade nevylučuje rast škodových nákladov na 750 miliónov korún na jeden škodový ročník.
Tento odhad vychádza najmä zo skúseností z minulosti, keď podľa odhadu ČKP zavedenie dôsledného vymáhania príspevkov od roku 2009 znížilo počet prevádzkovaných nepoistených vozidiel o 50 percent.2 Pri 7,1 milióna poistených vozidiel sa tak dá odhadovať, že v dôsledku navrhovanej novelizácie by všetci poctivo poistení vodiči zaplatili na svojom poistnom asi o 50–100 Kč navyše práve za vodičov nepoistených (prípadne nezistených).
Alternatívny návrh
Vzhľadom na spomínaný legislatívny vývoj a s ním spojenými rizikami vykonal Deloitte stručnú analýzu best practice v iných členských štátoch Európskej únie. Pripravil návrh, ktorý predstavuje uskutočniteľnú alternatívu poslaneckých zmien. Na základe zahraničných skúseností a právnej analýzy českého právneho rámca navrhujeme úplne novú architektúru riešenia problematiky poistenia zodpovednosti z prevádzky motorových vozidiel, resp. škôd spôsobených nepoistenými či nezistenými vodičmi.
Základným pilierom návrhu je zavedenie novej kategórie do zákona, a to tzv. zákonného náhradného poistenia. Nebolo by poistením vzniknutým na zmluvnom základe, ale poistením sui genereris vzniknutým ex lege6 pri nesplnení primárnej povinnosti (t. j. pri nezjednaní zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla) vlastníkom vozidla zapísaného v registri cestných vozidiel.
Osobe zapísanej v registri cestných vozidiel ako vlastník, resp. prevádzkovateľ vozidla, by ČKP poslala upozornenie s informáciami medziiným o vzniku zákonného náhradného poistenia a spôsobe určenia zákonného náhradného poistenia tak, aby sa tejto osobe poskytli komplexné informácie o zákonnom náhradnom poistení s dôrazom na skutočnosť, že toto nie je žiaduci stav a poučením smerujúcom k náprave situácie (t. j. ideálne k zániku zákonného náhradného poistenia z titulu uzatvorenia poistnej zmluvy poistenia zo zodpovednosti k danému vozidlu).
Výška zákonného poistného
Po zvážení niekoľkých alternatív výšky zákonného náhradného poistného (napr. stanovenie vyhláškou ministerstva financií, alebo obdobne ako vo Fínsku, rozdelenie na niekoľko sadzieb v tabuľke, ktorá by mohla byť prílohou zákona podobne, ako je to dnes) v záujme stability a predvídateľnosti systému odporúčame stanoviť jeho výšku vzorcom uvedeným priamo v zákone:
zákonné náhradné poistné = 3,0 x počet dní porušenia povinnosti podľa § 1 ods. 2 zákona x denná sadzba základného poistného
Navyše by sme do navrhovanej úpravy pri zachovaní garančného fondu a jeho primárnej funkcie, ktorého zrušenie by znamenalo krok späť, odporúčali premietnuť tieto dve idey:
Proklientský prístup ČKP
Veľká časť kritiky ČKP zjavne pramení z nedostatočnej komunikácie, resp. vzájomného nepochopenia medzi ČKP a prevádzkovateľmi nepoistených vozidiel. Súčasťou navrhovanej úpravy je väčšia proaktivita ČKP spočívajúca napr. v informačnej povinnosti ČKP voči takýmto osobám alebo v zahrnutí nákladov ČKP spojených so zasielaním upozornení do sadzby zákonného náhradného poistenia.
Odstránenie prvkov dvojitého trestania
Hoci sa s právnym názorom, podľa ktorého systém trestania podľa súčasnej podoby zákona obsahuje prvky dvojitého trestania, nestotožňujeme, za účelom predchádzať prípadným pochybnostiam odporúčame pristúpiť k odstráneniu všetkých aspektov, ktoré by mohli na naplnenie definície dvojitého trestania ukazovať.
V alternatívnom návrhu sa teda odstránilo právo ČKP vymáhať od vlastníka, resp. prevádzkovateľa vozidla náhradu toho, čo sa za neho plnilo z garančného fondu (regres). Je to i odrazom povahy zákonného náhradného poistenia, keď sa za spätne splatné zákonné náhradné poistné takto poistený dostáva určitú protihodnotu.
Regres ČKP by sa zachoval len v niektorých prípadoch, a to najmä odkazom na § 10 zákona v spoločensky zvlášť nebezpečných prípadoch alebo v prípade, keď zákonné náhradné poistenie buď vôbec nevzniklo (t. j. vozidlo nezapísané v registri cestných vozidiel, hoci v ňom zapísané byť malo) alebo zaniklo (napr. vyradením vozidla z registra cestných vozidiel).
V súlade s týmto princípom ďalej navrhujeme odstránenie priestupku, resp. pri právnických osobách správneho deliktu, spočívajúceho v porušení povinnosti mať dojednané poistenie zodpovednosti za ujmu spôsobenú prevádzkou vozidla (súčasné ustanovenie § 16 a § 16a zákona). Zachovaný by ostal len priestupok fyzických osôb spočívajúci v nepredložení zelenej karty vodičom pri kontrole Polície ČR.
V zachovaní tohto prvku trestania však podľa nášho názoru v žiadnom prípade nemožno badať naplnenie princípu dvojitého trestania, lebo nepredloženie zelenej karty nemožno stotožňovať s nesplnením povinnosti mať zriadené zmluvné poistenie zodpovednosti za ujmu spôsobenú prevádzkou vozidla.
Tomáš Petr
Manager, Actuarial & Insurance Solutions
Deloitte Advisory s. r. o.
Sylvie Milerová
advokátsky koncipient
Ambruz & Dark Deloitte Legal s. r. o.
Plné znenie článku nájdete v najnovšom čísle časopisu Poistné rozhľady, ktorý si môžete objednať na www.slaspo.sk
Komentáre
Pridať komentár