Jedným dychom treba dodať, že chýbajúca výslovná právna úprava nemá za následok neplatnosť vinkulácie. Môžeme prisvedčiť názoru, že pri vinkulácii ide o nepomenovaný záväzok, na výklad ktorého možno použiť analógiu zákona.2
Účel vinkulácie spočíva v jej zabezpečovacej funkcii. Vinkulácia nevzniká sama od seba, požiadavka na jej vznik je vedľajším produktom iného, hlavného záväzkového vzťahu, na ktorom sa však poisťovňa nezúčastňuje. V praxi sa vinkulácia najčastejšie objavuje popri úverových a lízingových vzťahoch, jej použitie však nemožno vylúčiť ani v iných prípadoch. Preto býva existencia vinkulácie časovo obmedzená na trvanie hlavného záväzkového vzťahu, podobne ako to zákon ukladá napríklad v prípade záložného práva. Cieľom vinkulácie je zabezpečiť nasledovné: Ak by počas trvania vinkulácie došlo k poistnej udalosti, poistné plnenie (do výšky vinkulovanej sumy) nebude vyplatené osobe, ktorá má za bežných okolností právo na plnenie, ale vyplatí sa priamo osobe, v prospech ktorej bola výplata poistného plnenia vinkulovaná (v praxi sa táto osoba nazýva rôzne, na naše účely budeme používať pojem „vinkulárny veriteľ“).
Vinkulácia sa v praxi používa najmä v majetkovom poistení. A to predovšetkým v prípadoch, keď je poistený majetok určitým spôsobom spojený s iným právnym vzťahom (napr. slúži ako predmet zabezpečenia k poskytnutému úveru, predmet poistenia je zároveň predmetom lízingu a pod.). Dlhoročné používanie vinkulácie spôsobilo, že sa stala pevnou súčasťou mnohých obchodných modelov. Časom sa však nazbieralo aj niekoľko problémových miest, ktoré si zasluhujú bližšiu pozornosť.
Kto môže vinkulovať poistné plnenie?
Z právnehopohľadu sa vinkulácia najčastejšie vymedzuje ako úkon, ktorým sa účastník poistenia dobrovoľne obmedzuje v dispozícii právom na poistné plnenie, ktoré mu v budúcnosti môže vzniknúť, ak dôjde k poistnej udalosti. Ak vychádzame z tohto právneho vymedzenia, tak osobou, ktorá môže vinkulovať poistné plnenie, je ten, komu podľa poistnej zmluvy vznikne v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie. Touto osobou je v nadväznosti na § 797 Občianskeho zákonníka najčastejšie poistený ako vlastník poistenej veci.
Ak je vec v podielovom spoluvlastníctve, s vinkuláciou by mali súhlasiť všetci spoluvlastníci poistenej veci. V opačnom prípade je možné potvrdiť vinkuláciu iba v rozsahu spoluvlastníckych podielov tých osôb, ktoré žiadosť o vinkuláciu podpísali.
Z časového hľadiska je dôležité, aby osoba, ktorá žiada o zriadenie vinkulácie, bola v čase podania žiadosti o vinkuláciu naozaj osobou oprávnenou disponovať poistným plnením. Na túto skutočnosť sa neraz zabúda a banky či lízingové spoločnosti v niektorých prípadoch nesprávne postupy dokonca nepriamo podporujú.
Napríklad banky v prípade úverov na bývanie vyžadujú zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Zároveň v záložných zmluvách vyžadujú, aby záloh bol poistený. Väčšina bánk v týchto prípadoch vyžaduje aj zriadenie vinkulácie. Poistnú zmluvu na založenú nehnuteľnosť uzatvára najčastejšie úverový dlžník, ktorý však v čase uzatvárania poistnej zmluvy veľmi často nie je vlastníkom poisťovanej nehnuteľnosti, pretože záložné právo je zriadené k nehnuteľnosti, ktorú kupuje, teda ešte ju nevlastní. V praxi je bežná požiadavka bánk, aby žiadosť o vinkuláciu poistného plnenia podal úverový dlžník ako poistník, a zároveň budúci vlastník predmetu poistenia (teda aj budúci záložca). Ten však ešte nie je vlastníkom poistenej nehnuteľnosti, nie je ani osobou, ktorá by mohla disponovať poistným plnením. Na zriadenie vinkulácie je preto potrebné, aby žiadosť o vinkuláciu podpísal aktuálny vlastník nehnuteľnosti, t. j. záložca (v tomto prípade predávajúci).
Obdobná situácia nastáva v prípade lízingových spoločností. Podľa lízingovej zmluvy máva lízingový nájomca povinnosť na svoje náklady poistiť predmet lízingu. Vlastníkom predmetu lízingu však zostáva po celý čas lízingového vzťahu lízingová spoločnosť, ktorej ako vlastníkovi vzniká v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie. Napriek tomu väčšina lízingových spoločností vyžaduje od lízingového nájomcu, aby k uzavretej poistnej zmluve zriadili vinkuláciu v prospech lízingovej spoločnosti. Taký postup je zbytočný, opodstatnenie má iba pri poistných produktoch, ktoré prostredníctvom režimu poistenia cudzej veci (§ 815 Občianskeho zákonníka) umožňujú vyplatenie poistného plnenia inej osobe ako poistenému.
Táto prax lízingových spoločností často spôsobuje zmätok vo vzťahoch medzi poistníkom (lízingovým nájomcom) a poisteným (lízingovou spoločnosťou). Vzhľadom na to, že lízingová spoločnosť vyžaduje od poistníka zriadenie vinkulácie, lízingový nájomca získava dojem, že on je osobou, ktorej patrí právo na poistné plnenie. Právo na plnenie však patrí lízingovej spoločnosti ako vlastníkovi predmetu lízingu, a ak aj lízingová spoločnosť pri konkrétnej udalosti súhlasí s vyplatením poistného plnenia v prospech lízingového nájomcu, nezakladá to bez ďalšieho jeho právo na poistné plnenie, a teda ani aktívnu vecnú legitimáciu v prípadnom súdnom spore s poisťovňou. Tento prístup potvrdzuje vo väčšine prípadov aj rozhodovacia činnosť súdov.3 Nájdu sa však aj prípady, kde zmätok vo vzťahoch okolo vinkulácie vyústi do nečakaného rozhodnutia.
Podmienky zriadenia vinkulácie sú pritom pre celý mechanizmus kľúčové. Ak nie je zabezpečené, že žiadosť o vinkuláciu podá oprávnená osoba, nie je možné očakávať správne fungovanie ďalších vzťahov.
Kumulácia vinkulácií
Keďže vinkulácia ako zabezpečovací prostriedok býva vedľajším produktom iného záväzkového vzťahu, v praxi nastávajú prípady, keď sa na jednej poistnej zmluve stretne viacero vinkulácií, ktoré sa časovo prekrývajú. Tieto prípady evidujeme aj pri korporátnom poistení a v segmente retailových produktov. V retailovom segmente sa kumulácia vinkulácií objavuje najmä pri refinancovaní úverov na bývanie, keď klient mení financujúcu banku a jeho poistenie nehnuteľnosti prechodne slúži ako zabezpečenie pre dva úverové vzťahy (v pôvodnej banke aj v refinancujúcej banke).Vzhľadom na zavedené podmienky nevyhnutné na čerpanie úveru potrebuje klient ukázať refinancujúcej banke potvrdenie o vinkulácii. Zároveň však nie sú splnené podmienky na ukončenie predchádzajúcej vinkulácie. Tým je poisťovňa vystavená nepríjemnej situácii, pretože k dispozícii sú dve rôzne potvrdenia určujúce osobu, ktorej sa má vyplatiť poistné plnenie v prípade poistnej udalosti. Problematickým sa tak stáva aj obdobie, v ktorom sú v platnosti obidve potvrdenia o vinkulácii. Ak by došlo k poistnej udalosti, vzniká problém s určením, ktorému vinkulárnemu veriteľovi sa má vyplatiť poistné plnenie (najmä ak ide o parciálnu škodu a poistné plnenie nepresahuje potvrdené vinkulované sumy).
Ing. Mgr. Martin Petruľák
Poisťovňa Poštovej banky, a. s.
Plné znenie nájdete v časopise Poistné rozhľady, ktorý si môžete objednať na www.slaspo.sk.
Komentáre
Pridať komentár